Ako sa mandelinka zemiaková podieľala na oživení ťažby, triedenia a mletia mastenca v kokavských baniach

Mastenec, ako nerudná surovina

 V druhej svetovej vojne sa mastencové bane v Kokave nad Rimavicou dostali po technickej stránke do zúfalej situácie a tak musel byť  po technickej stránke posudzovaný stav baníckych závodov vôbec. Ja sa budem zaoberať pre mňa záujmovým  regiónom Kokava nad Rimavicou. Správu o technickom stave podával Ing. Štefan Tvardek, ktorý bol pre tento podnik menovaný riaditeľom od 1. marca 1948, neskôr sa stal riaditeľom národného podniku Rudné bane a huty na farebné kovy so sídlom v Banskej Bystrici.  Kontrolná správa sa nachádza  v Štátnom ústrednom banskom  archíve v B. Štiavnici. Pri preverovaní sa menovite  jednalo o závody:  Baňa Pokudlovo /neskôr Samo/, Baňa v Kokave, Baňa v Hačave a úpravňa mastenca pri železničnej stanici Hnúšťa. Zo všetkých týchto závodov najhoršia situácia bola v Kokave nad Rimavicou citujem zo správy „– horná štôlňa bola zavalená, stredná bola ešte priechodná, ale koľajnice už boli vyrabované. Dolná štôlňa bola udržovaná ale ju bolo potrebné vyčistiť. V bani pracovali dvaja baníci, ktorí ju udržiavali. Odhadnutá zásoba bola okolo 12.000 ton mastenca. Cesta k bani bola vo veľmi zlom stave a na jej opravu by bolo potrebné  200.000 Kčs. Zlá bola aj finančná situácia dlh predstavoval v novej mene 558.000 Kčs. Pracovníci boli veľmi slabo platení podľa odpracovaných dní – 90 Kčs plus 25% prémie na deň, čo nebolo vôbec motivujúce na dosahovanie výkonu“.

Veľmi dobré však boli aj odbytové možnosti hlavne na zahraničné trhy do Poľska, Maďarska, Bulharska, Nemecka. V Československu odoberalo mastenec v tom čase ešte  80 najrôznejších súkromných firiem. Najväčšími konkurentmi v ťažbe boli Rakúsko a Rumunsko. Takáto technická posudzovania správa bola vypracovaná v októbri 1947.

 V roku 1948 bol prijatý zákon č.114/1948 Zb. podľa ktorého boli od 1. januára 1948 znárodnené podniky na ťažbu a spracovanie nielen mastenca ale aj ďalších nerudných surovín, napr. rašeliny, kremenca, kremeliny, barytu, ďalej aj sklárskych a formovacích pieskov spolu s ich ložiskami. Toto znárodnenie sa týkalo aj kamenárskych podnikov a väčších štrkovní. Ústavný zákon z 9. mája 1948 navyše stanovil, že nerastné bohatstvo môže byť len národným majetkom. Znárodnenie bolo veľmi hlboké, lebo boli znárodnené aj všetky nehnuteľnosti, budovy a zariadenia, ďalej celé príslušenstvo, všetky práva, cenné papiere, pohľadávky, patenty, licencie. Jednoducho majetok bol prevedený do vlastníctva štátu aj v tom prípade ak mal konkrétneho vlastníka.

    Ako je skôr uvedené stav banských diel v okolí Kokavy nad Rimavicou bol po skončení druhej svetovej vojny žalostný, bane boli zanedbané, mnohí pracovníci sa roztratili. Určite nepríjemne pôsobili aj stále nové organizačné zmeny. Od roku 1948 boli mastencové závody v členené do národného podniku Rudné bane a huty na farebné kovy so sídlom v Banskej Bystrici.

   V nadpise tohto článku sa uvádza, že na oživení sa podieľala  mandelinka zemiaková, malý chrobák, ktorý bol so svojimi larvami postrachom pestovateľov zemiakov v celej Európe. Ako sa dá tomu rozumieť ? Mandelinka zemiaková bola prenesená do Európy v 20. rokoch minulého storočia zo Severnej Ameriky s rôznymi tovarmi. V roku 1949 a 1950 prepuklo na zemiakových kultúrach v celom Československu enormné rozšírenie mandelinky zemiakovej a Závod na ťažbu mastenca bol priamo nariadením vlády zaviazaný vyrobiť maximálne možné množstvo mletého mastenca, ktorý  sa používal, ako nosič jedov /pravdepodobne v tom čase veľmi populárneho DDT/ v boji proti tomuto škodcovi. Úloha vysokej výroby mletého mastenca sa mala týkať viacročného obdobia, preto sa aj rozšíril prieskum mastencových lokalít do ďalšieho okolia. Je pravdepodobné, že v tomto období sa dali do poriadku aj nedostatky z vojnových čias. „Mandelinková akcia“ vyvolala veľký nárast ťažby v rokoch 1950-1956. Ťažobné a spracovateľské závody tohto nami sledovaného regiónu zamestnávali v tomto období až 500 zamestnancov. 

Mandelinka zemiaková ilustračné foto pre tých, ktorí sa s ňou nestretli, zdroj Internet

   Celková situácia v baníctve mastenca nášho región sa posudzovať len komplexne, veľmi ťažké je získať nejaké hodnoverné čísla o celkovom objeme vyťaženého a sušením a mletím. Len pre zaujímavosť uvediem čísla, ktoré udáva Ing. Ladislav Sombathy, Podľa neho sa v roku 1946 vyťažilo 4 500 ton mastenca, v roku 1950 to bolo už 20 800 ton  a v roku 1951 a ďalších rokoch  to bolo viac ako 39 000 ton ročne. Samozrejme, že vo všetkých baniach hnúšťanskej oblasti.

   Aj reorganizácia priemyslu v rokoch 1951-1952 priniesla zmeny do kokavského regiónu, prechodne bola zastavená ťažba mastenca na Sinci /Bodnárka/ a po zastavení ťažby v Ráztočnom a  Ratkovskom Bystrom bola v ložisku Bohaté v Kokave nad Rimavicou intenzifikovaná ťažba šupinatého mastenca.. Čo samozrejme tiež zväčšilo objem ťažby a rozšírilo sortiment ťaženej suroviny.

Na čele porubu baník Pavel Cmaro z Kyseľova

Viac o ťažbe mastenca v Kokave nad Rimavicou pozri tu