Papaláši si mastencové bane v okolí Hnúšte a Kokavy nad Rimavicou pomenovali podľa svojich mien

Kokavskí baníci spodný rad od ľava Ján Vician, Rudolf Šnek,Ján Štoll, Ján Kundra, Juraj Beracko, Ján Cmaro, druhý rad Bohuš Trvalec, Paľo Pirko, tretí rad od ľava Jozef Gombár, Pavel Bobro, Vendelín Babjak, Ján Pomikal, Ján Šuniar, Pavel Zuberec,fotografia vznikla po roku 1951

    Možno si títo páni mysleli, že  zmena starých zaužívaných názvov baní im zabezpečí nesmrteľnosť, samozrejme, že sa mýlili.

    Ing. Ladislav Sombathy pracovník na vedení týchto baní neskorší podnikový riaditeľ národného podniku Rudné bane a huty na spracovanie rúd v Banskej Bystrici spomína, že  na Deň baníkov v roku 1949 boli premenované podľa mien žijúcich významných osobností v baníctve a priemysle a tak bola baňa Mútnik, ktorá sa pred premenovaním volala Podprokopka bola premenovaná na baňu Svätopluk podľa Ing. Svätopluka Radu, ktorý bol v tom čase generálny riaditeľ národného podniku Československé doly. Baňa Podkudlovo sa začala volať Samo podľa Ing. Samuela Hlôšku riaditeľa Oblastného riaditeľstva Bane a huty na Slovensku v Bratislave. Bane v Kokave nad Rimavicou bývalé Bohatô sa začalo volať Kúšik I. a bane na Sinci Bodnárka ako aj nová baňa v klenovskom chotári Rástočno mali meno Kúšik II. Štefan Kúšik, ktorého meno tu bolo použité bolo meno povereníka Slovenskej národnej rady pre priemysel. Toto meno sa ako jediné neuchytilo.

    Ako sa dá takýto počin komentovať, rozvoju ťažby a spracovania mastenca to asi nepomohlo, hádam len konštatovaním, že aj takéto vylomeniny mala predchádzajúca doba.