Otec a syn Kantorovci americkí vojaci pôvodom z Kokavy nad Rimavicou

  Tento článok som písal najmä preto, že som sa s pánom Jurajom Kantorom niekoľko razy stretol v Kokave nad Rimavicou , konkrétne na dvore u Hroncov. Bol to veľmi zaujímavý človek s veľkou vnútornou energiou.

   Materiál na tento článok som čerpal z internetových stránok Kokavy nad Rimavicou a Hodejova. Zvlášť podrobne je život p. J. Kantora popísaný v stránke Kokavy, nie je však podpísaný a preto neviem citovať autorov, ale s najväčšou pravdepodobnosťou ho spracovali P. Haluka a J. Hronec. Ďakujem.
   Pa uverejnení článku som dostal informáciu, autorom podrobného životopisu J. Kantora je Pavel Haluka. Súčasne mu ďakujem za poskytnutie fotografií zo života J. Kantora.

Seržant Americkej armády George Kantor účastník oslobodzovania Československa

Rodičia Juraja Kantora sa odišli v roku 1908 –otec a 1912- matka z vtedajšieho Uhorska za prácou do Ameriky. Tu sa im narodil syn Juraj Kantor  / 19.apríla 1916 /v malej dedinke Palmerton, štát Pensylvánia, USA. Otec Ondrej Kantor pochádzal z Ďubákova. Matka Katarína, rodená Rapčanová, pochádzala z osady Kalmánka v Kokave nad Rimavicou. V Amerike sa im narodili ďalší synovia Andrej ( 1914 – 1934), Juraj a Pavel (1918 – 1978).
Juraj Kantor zomrel 9. augusta 2008 v Port St. Lucia, USA.
Po skončení 1. svetovej vojny v roku 1919 sa matka spolu so synmi vrátila na Slovensko. Ubytovali sa u starého otca Jána Rapčana v Kalmánke. Neskôr bývali v Hodejove kde matka kúpila zo zarobených peňazí v Amerike 100 akrový majetok. Juraj študoval na Reálnom gymnáziu v Rimavskej Sobote, keď mu v roku 1930 umrela matka. Otec sa znovu oženil a Juraj nemohol pokračovať v štúdiu. Pracoval ako učeň na výstavbe nemocnice v Rimavskej Sobote. 1. mája 1936 nasadol na loď S.S. Washington a odišiel do New Yorku, kde začal pracovať v hoteli v Brooklyne.

Juraj Kantor s kufrom s ktorým cestoval v roku 1936 do Ameriky

    V roku 1942 vstúpil spolu s mladším bratom, ktorý pricestoval za ním, do armády. V roku 1944 odišiel bojovať do Európy ako pešiak pri prvej pechotnej divízii.  Zúčastnil sa bojov v Nemecku. Ako vojak prvej pechotnej divízie tretej Patonovej armády oslobodzoval Plzeň, Cheb a Karlove Vary. Po skončení vojny zostal rok v Nemecku v Aachene, neskôr v Bonne.. Vo februári 1946 dostal mimoriadnu dovolenku, aby mohol navštíviť svoju rodinu na Slovensku. Spolu s jedným Moravanom nasadli do džípu plného cigariet, žuvačiek, americkej whisky a iných potravín. Cez Prahu, Brno a Hodonín, kde zostal jeho kamarát, pokračoval cez Trnavu, kde navštívil svokra, a potom prišiel do Kokavy nad Rimavicou. Prekvapenie Kokavčanov bolo veľké, keď pred krčmov u Róthov zastal americký džíp a vystúpil z neho seržant v americkej uniforme. Bola to mimoriadna udalosť, za šesť týždňov dovolenky ponavštevoval celú rodinu a priateľov.
Po ročnom pobyte v Nemecku sa konečne vrátil k svojej manželke do USA.  Po narodení syna Juraja v roku 1947 nastúpil do práce v A.M.C., veľkoobchode, kde sa po krátkom čase stal riaditeľom skladu. Tu potom zamestnával po roku 1948 veľa emigrantov zo Slovenska. Spolkové aktivity Juraja Kantora začali už po príchode do Ameriky. Bol členom alebo vysokým funkcionárom celého radu slovenských spolkov v Amerike, len pre zaujímavosť slovenský spolok Tatran, Sokol, člen prvého zboru Slovenskej ligy v Amerike, jednoducho celého radu slovensko- amerických spolkov. Zúčastnil sa tiež  na niekoľkých inauguráciách republikánskych prezidentov. Prvá, na ktorú boli Slováci úradne pozvaní, bola inaugurácia prezidenta Nixona.
 Juraj Kantor každoročne navštevoval Slovensko, po Slovensku sprevádzal do r. 1993 aj amerických turistov. Pri každej návšteve Slovenska nezabudol prísť do Kokavy nad Rimavicou, lebo Kokavu považoval za svoju rodnú obec. Tu sa stretával hlavne s rodinou PhDr. Juraja Hronca a so synovcom Pavlom Vranským. Bol prijatý aj vtedajším starostom obce Ondrejom Bálintom na Obecnom úrade. Synovec Pavel Vranský mu pripravil posedenie v Reštaurácii u Róthov, kde mu najviac chutili bryndzové halušky. O svojom pobyte v Kokave publikoval v Amerike množstvo článkov, v ktorých sa vyznal z lásky k slovenskej rodnej hrude a jej pamätným miestam.
Dňa 9. augusta 2008 Juraj Kantor zomrel vo veku 92 rokov. Ostalo po ňom prázdne miesto v slovenských kluboch v Amerike, ako aj v rodinách na Slovensku, ktoré mal tak rád a kde sa vždy rád vracal.

Juraj Kantor so synom Jurajom v tom čase plukovníkom americkej armády

   Druhým americkým vojakom bol syn Juraja /Georga/ Kantora o ktorom je predchádzajúca časť. Bol to tak isto Juraj, narodil sa 15. apríla 1947 v v Manhattane a v roku 1966 vstúpil do americkej armádnej školy pre dôstojníkov / Vojenskej akadémie/. Po vyštudovaní vojenskej akadémie, poručíka Kantora mladšieho v 1968 odvelili do vojny vo Vietname. A tu svoju službu v armáde skončil s hodnosťou brigádneho generála v zálohe. Generál George Kantor, mladší zomrel v júli 2004 ako päťdesiatsedemročný v Poughkeepsie, v štáte New York.

Juraj Kantor na návšteve u Hroncov v Kokave nad Rimevicou


Slovenské krajové noviny v USA priniesli aj životopis generála Georga KAntora Jr., ktorý si tu dovoľujem uviesť  

Smútočné oznámenie o smrti George Kantora Jr., podľa krajanských novín /preklad Mgr. Richard Kafka/

  Brigádny Generál Goerge Kantor Jr., 57, dvadsaťpäťrocny rezident Dutchess County a predtým v Bronxe, New York, zomrel nečakane 18 júla, 2004 vo Vassar Brother zdravotnom centre v Poughkeepsie. Narodený na Manhattene 15 apríla 1947, Georgovi a Helen Saas Kantor, jeho rodina sa presťahovala do Bronxu 1951.

  V roku 1966 bol povolaný do americkej armády. V roku 1967 skončil Dôstojnícku školu a bol menovaný dôstojníkom. V rokoch 1968-1969 slúžil u štvrtej pechotnej divízie vo Vietname, a v roku 1970 bol prepustený s poctami. V roku 1978 sa pridal do národnej gardy, v roku 1985 mu ponúkli možnosť pridať sa do AGR programu v NYS vojnovej národnej garde, akceptoval to a vstúpil do aktívnej služby. Slúžil verne vlasti a v roku 2000 šiel do dôchodku ako brigádny generál. Medzi rokmi 1970-77 vlastnil rôzne podniky a robil rôzne profesie. V roku 1977 bol na oddelení oprav,1981 policajt, po vstupe do dôchodku bol riaditeľom tréningového centra Laborers Local 731. Podľa komunikácie zo St. Columbijskeho Kostola v Hopewell Junction, bol asistent hľadač talentov pre jednotku 2609, člen dúhovej divízie  a čleň 7 regimentu veteránov. V roku 1978 sa oženil s  Ginaou Vito v Astonii, N.Y.. Manželka bola  žena v domácnosti. Z rodinného vyhlásenia: bol skvelý otec, muž a manžel ktorý bol milovaný a rešpektovaný každým kto ho poznal. Opúšťame ho so zlomeným srdcom, všetko čo spravil, bolo pre dobro iných, bude nám veľmi chýbať. Pozostalý, manželka, deti George, Kristine a Christopher Kantor, vnuk, Draven Espinal a jeho otec George Kantor s manželkou Mary. jeho švagor a švagriná Rober a Kathy Kantor, jeho neter a synovec, Robert, Michelle a Corey Kantor, jeho svokra Eleanor Vito, a švagriná Gail Pauly.