Harklós, šprenglós a kamršlichta / netradičný pohľad na detské hry v sklárskych osadách/

Harklos

Bolo takým zvykom, že deti žijúce blízko sklárne mali zvláštne záujmy a aj zvláštny spôsoby trávenia volného času, ktorý bol z pravidla odvodený od činnosti ich otcov. Predovšetkým a dosť často to bola zberateľská činnosť rôznych sklárskych odpadov. Na prvom mieste by som spomenul harklós, ktorý sa vyskytoval v sklárňach v najrôznejších farbách, podľa toho aké sklo sa používalo na objednaný výrobok. Sklom sa farbilo oxidmi kovov napríklad oxidom železitým do červena, cobaltnatým do modra, cadmiatým do žlta a mohli by sme pokračovať ďalej. Takéto stuhnuté, schladené sklo vznikalo najmä pri havarijných situáciách, ako bolo napríklad prasknutie pernice nádoby na tekuté sklo, ktoré takto vytieklo do pece. Samozrejme to vždy znamenalo aj hospodárske škody. Pec sa musela po schladení vyčistiť tak, že sa stuhnuté sklo vylámalo a vyviezlo sa na skládku odpadov danej sklárne.

Nástenná mozaika vytvorená z hartklósov

    Zber týchto farebných skiel sa stal v určitých obdobiach predmetom záujmu zbierania týchto farebných kameňov a samozrejme išlo sa aj na výmenu, hlavne podľa farby. Tieto sklenené kamene sa volali harklósy, teda v slovenskom preklade zo skomolenej nemčiny „stvrdnuté sklo“. Po zániku sklární sa pomerne rýchlo vytratili z prostredia sklární a dajú sa už nájsť len pri potokoch.

Pokračovanie predchádzajúcej mozaiky

    Zaujímavejším predmetom bol šprenglós slzička, 

Šprenglós - slzička

 bol to asi 15 cm  dlhý kúsok skla vo forme slzičky, u ktorého, keď sa jedna strana ulomila došlo k akejsi explózii a sklenená slzička sa premenila na prach, samozrejme s veľkým prekvapením pre toho komu sa podarilo odlomiť časť špicatú časť slzičky. Šprenglós sa vyrábal tak, že sklo sa vlialo priamo do vody vzniklo v ňom značné vnútorné pnutie, pri narušení povrchu sa predmet rozsypal aj za zvukového efektu. Samozrejme, že takéto kúzlo sa dalo opakovať len raz a starí zamestnanci sklárne ho využívali najmä pri vyplašení nových zamestnancov. V prípade, že  mal otec zmysel pre humor a priniesol šprenglósy opatrne aj domov bolo o zábavu postarané aj v domácom prostredí.

     Kamršlichty - sklárske obyčajne šamotové tehly, ktoré už v sklárskej peci doslúžili, mali rôzne tvary a celé boly zaliate od skla rôznych farieb. 

Kamršlichta

Často sa používaly na vykladanie chodníkov, ale aj na výstavbu menej náročných hospodárskych budov. Veľmi si pochvaľovali cestu z nich kokavskí rímsko-katolíckí farníci v roku 1934, keď si zablatenú cestu do kostola nahradili sklárskymi kamršlichtami, ešte v roku 1992 táto cesta spoľahlivo slúžila. Ja som si jednu takúto  kamršlichtu zobral z kokavskej sklárne, ako pamiatkový predmet