Magnezit sa v Kokave nad Rimavicou nikdy neťažil, alebo príbeh o obchodoch s ním v uvedenej lokalite na začiatku 20. storočia

Chemické zloženie kokavského magnezitu

         V rokoch 1871-1872 prebiehala výstavba železničnej trate Jesenské - Tisovec a v tom čase bol na vápencovom lome na Mútniku pri Hnúšti objavený magnezit. Hneď sa  začal rozsiahly prieskum v Rimavickej a Muránskej doline. Za krátky čas sa našiel celý rad perspektívnych ložísk v Mútniku, Burde, Jelšave, Ratkovskej Suchej, Ľubeníku a ďalších lokalitách, súčasne sa začal aj rýchly rozvoj využitia tejto suroviny a tak už v roku 1891 sa začalo prvé pokusné vypaľovanie v Železiarňach v Diosgyory a v roku 1905 vyrobili v Hačave prvé ohňovzdorné magnezitové tehly.

O objavení tejto nerastnej suroviny v Kokave nad Rimavicou sa veľa nevie. Viac informácií o výskyte magnezitu podáva Zoltán Jakab pracovník Štátneho ústredného archívu v Banskej Štiavnici, ktorý svoje poznatky  publikoval v  prednáške „K dejinám geologického prieskumu na magnezit v spišsko-gemerskom Rudohorí“. Jedná sa o nasledovný citát:“....podľa správy Ernesta Bendera, neskoršieho riaditeľa Firmy RIMA (Rimamuránsko-Šalgotarianska spoločnosť) zo dňa 16. 6. 1915, tento osobne vykonal prehliadku magnezitového ložiska v Kokave nad Rimavicou, ktoré ponúkol firme jeho vlastník Viktor Fuzi a spoločnosť. Ložisko sa nachádzalo východne od obce v južnom svahu Bohatého vrchu, kde bol odkrytý významný nález magnezitu. Rozprestieralo sa na území lesnej škôlky kokavských urbárnikov“.

 Prieskumné práce vykonané na tomto ložisku podali prehľadný obraz o výskyte magnezitu, kde kompaktnú horninu o dĺžke 15 metrov a hrúbke 3 - 4 metrov tvorila chloritická vrstevnatá bridlica. Na tejto vrstve ležal kryštalický magnezitový blok o hrúbke 8 -10 metrov, ktorý bol znečistený kremennými a dolomitovými vsuvkami. Na magnezite bola opäť vrstva chloritickej bridlice o hrúbke 0,5 metra a na nej 1 - 2 metrov hrubá vrstva hlinitej zeminy. V puklinách magnezitového bloku boli mastné hlinité vložky mastencovitého typu ako prejav procesu intenzívnej premeny ú myslí sa na premenu magnezitu a kremičitanov vzájomným pôsobením na mastenec/. Ernest Bender predpokladal, že v južnom svahu Bohatého vrchu sa nachádza aj veľký vápencový lom, ktorý mal byť v susednej časti pôsobením granitickej premeny magnezitovaný. Mala to potvrdiť aj skutočnosť, že na svahu vrchu sa na viacerých miestach podarilo odkryť magnezit.  Predpokladalo sa, že zásoby budú väčšie, kvalitou porovnateľné s ťaženým magnezitom firmy Magnezitipar. Je pozoruhodné že tu máme aj chemickú analýzu vzoriek z ložiska v Kokave nad Rimavicou:

Nevieme ako na túto obhliadku reagovala firma RIMA. Autor prednášky  Zoltán Jakab však uvádza, že v roku 1919 si toto ložisko prenajal prostredníctvom veľkoobchodníka Viktora Jarema richtár z Jelšavy Jozef Habani na dobu 20 rokov. Prenajal si teda ložisko bieleho magnezitu, ktoré bolo od tamojšej železnice vzdialené 4 km. Toto  v tom čase sprístupnené ložisko malo dĺžku 50 metrov šírku 20 metrov.

Nie je presne známa lokalita tohto ložiska na južnej strane Bohatého, 4 kilometre od železničnej stanice. Dlho som rozmýšľal o tom kde by sa tento v mojich časoch zaniknutý lom mohol nachádzať, po dlhých úvahách som prišiel na to, že týmto zaniknutým lomom bolo miesto mojich každodenných  hier v rokoch 1943-1955 je to lokalita „Skalica“, miesto, ktoré najlepšie vyhovuje spomínaným podmienkam a skutočne opustený lom mohol po 30 rokoch, teda čase mojich detských hier mohol takto vyzerať. Skutočnosťou je, že magnezit sa v Kokave nad Rimavicou nikdy nevyužíval, skôr sa pri ťažbe mastenca javil ako škodlivina.

Kutaciu činnosť vykonávala v regióne Kokavy nad Rimavicou roku 1936 aj súkromná firma  Ludvík Hahn neskôr A. Sternlich.

Informácie zo štátneho archívu sú v tomto prípade zaujímavou informáciou o magnezite a ľuďoch, ktorí v Kokave pôsobili.