Kokavský pstruh z palety Alojza Kafku

Kokavský pstruh /Alojz Kafka/

    Cez obec Kokava nad Rimavicou pretekajú dve riečky v letných mesiacoch sú to len nevýrazné potoky Rimavica a Kokavka, je  celkom zaujímavé , že Kokavka sa vlieva do Rimavice skoro v strede dediny, čo je však zaujímavejšie je, že obidve riečky sú pstruhovými potokmi, bohaté na pstruhy sú hlavne v horných častiach miestami zalesnených tokoch.

   V našich mladých časoch nebolo vôbec umením chytať tieto pstruhy rukami a priamo na ohni pri potoku si ich piecť napichnuté na lieskovej paličke, ale to je už asi len rozprávka. Život rýb vo väčšej Rimavici sa postupom času zhoršil, najskôr to boli chemikálie /fenolové vody z generátorovej stanice, kyselina fluorovodíková, ktorá sa používala, ako leptadlo skla v sklárni na Utekáči/, nie menší účinok malo aj spoločné hnojovicové hospodárstvo pri novom Jednotnom roľníckom družstve na riečke Kokavke.

   Keď sa už tieto pohromy odstránili prišla masívna regulácia oboch riek, stratili sa zátočiny s bohatými koreňmi stromov rieka ostala rovná jednoducho kanál plný plastových fliaš. Tu to už pstruhy také jednoduché nemajú a ani takéto prostredie neobľubujú..

   Teraz niekoľko slov o oficiálnom rybárčení. Kokavskí oficiálne registrovaní rybári mali rybársky revír určený, alebo vyčlenený na rieke Rimavica od obce Rimavica až po Šári most nad Utekáčom a na Kokavke od stredu dediny po vtok rieky Ipeľ do Kokavky. Bolo to dosť prísne strážené.

   Nad Šári mostom si strážcovia revíru dávali pozor najmä na Utekáčanov, lebo nad mostom sa nachádzal pstruhový raj a to tu oni príliš dobre poznali. Mal som asi 10 rokov a otec ma zobral na rybačku hore Rimavicou. Vybavil si povolenie chytať ryby pri Ďurkovke /vysoko nad Šári mostom/, teda v chránenej oblasti, myslím, že sa mu celkom dobre darilo, ale ja som musel stáť a čakať najmenej 200 metrov od miesta kde on chytal /aby sa neotriasala zem na brehoch rieky ryby by to vraj cítili/ a ja som chytal skočky, alebo koníky lúčne, ktoré otec používal, ako návnadu -  nebolo to celkom fér. Odrazu vidím, ako ku mne beží veľký chlap, voda nevoda bežal najkratšou cestou, keď sa pri mne zastavil bol do pol pásu mokrý a na mňa zreval „...ako sa voláš“, ledva som vykoktal meno „Kafka“ a on v okamihu zmenil tón „...kde je otec“ , rukou som mu ukázal kde je otec a on v tichosti k nemu odišiel.

   Vráťme sa však k palete Alojza Kafka vie sa o ňom, že okrem toho, že bol vášnivý šachista, bol aj vášnivým hubárom a  rybárom. Využil každú možnú príležitosť, aby sa vzdialil zo zamestnania v staničnom bufete a išiel na huby, alebo ryby, šoféri autobusov ho radi zobrali a zastali mu tam kde chcel, podobne pri spiatočnej ceste. Pokiaľ sa jednalo o šachy a on mal zaujímavého súpera tak sa nedal vyrušovať hosťami, ale im ponúkol aby sa samy obslúžili, teda naliali si poldecák, alebo víno /neviem či sa nezapisovali aj sumy, ktoré prepili do knihy, kde sa zapisovali tí čo pili na borg./

    Ako 67 ročný odišiel Alojz Kafka do dôchodku a čuduj sa svete začal maľovať, manželka, teda moja milá mama veľkú radosť nemala /vraj je všetko zašpinené/, ja som  málo chodil domov /mea culpa/ a tak sa týchto kresieb veľa nezachovalo. Bol to však nie naivný, ale fantastický štýl umenia. Predstavujem Vám jeden obrázok kokavského pstruha, ktorého celkom určite namaľoval.

     Každý musí uznať, že je krásny.

Alojz Kafka /1912-1988/, foto okolo 1980, fotil ho jeho vnuk Ing .Richard Kafka