To mohli vymyslieť len na Utekáči

To mohli vymyslieť len na Utekáči

V jednom dopise mi Štefan Repčok poskytol svoj výskum „prezývok“ sklárov žijúcich na Utekáči. Výskum sa konal v päťdesiatych rokoch 20. storočia priamo niekedy po roku 1950 medzi obyvateľmi tejto relatívne uzatvorenej komunity sklárov v tom čase prosperujúcej sklárne Clara, národný podnik. Materiál bol publikovaný v knihe Sklárne v Malohonte /Žilák, Kafka, Repčok/. No ja si aj tak myslím, že tento zaujímavý materiál by mal byť znova publikovaný, najmä preto, že je nevšedný a vtipný. Štefan už síce nežije, zaniklo aj sklárstvo, veľa obyvateľov je bez práce, mnohí najmä mladí odišli za prácou, a tak tu nie je veľa nálady na žartovanie. Možno najcennejšie je to, že prezývky charakterizujú povahové vlastnosti ľudí, ktorí ich nosili. V minulosti aj napriek ťažkej práci sa v sklárskych osadách žilo družne a veselo. Spomienky zostali na večery strávené pri piesňach a harmonike. Humor bol u sklárov korením života mal svoj sklársky svojráz, drsnosť, ale aj optimizmus. Pomáhal v tých najťažších a najzložitejších obdobiach.
Poďme teda k prezývkam, celkom úmyselne ich píšem s veľkými písmenami :
Bujdoš, Buksi, Capík, Capo, Cicin, Cicvor, Ciganbaron, Cukro, Cuper, Čuprda, Devina, Dristoš, Fuťala, Gagorik, Gamboš, Gogolík, Halabaster, Hat, Hrtan, Holopupkač, Kaňúr, Keco, Koprcha, Koňova hlava, Kocur, Kukuľik, Labdoš, Lapinč, Pamprlak, Pico, Pinďik, Pikloš, Piroša, Prdac, Puliak, Rezaňec, Riňďou, Rumovo krídlo, Šamajda, Šarapata, Štricak, Vajčiak, Vrťik, Vševed, Zdochel...
Skutočne každý musí uznať, že čo môže lepšie charakterizovať nejakého „táraja“, ako prezývka Dristoš, Halabaster, Labdoš, Vševed, Keco a podobne / s osobným a špecifickým rozlíšením/, ale to sú len dodatočné špekulácie. Ja osobne som poznal, len Capa /mal taký pohľad/ a Gogolíka /veľmi rád si vypil/, ale najviac sa mi páčia prezývky Ciganbaron a Koňova hlava.