Na prvú sanitku v Kokave sa skladali obyvatelia, sanitka bola obecná, nahradila "autodrožkára pána Beracku

Na prvú sanitku v Kokave sa skladali obyvatelia, sanitka bola obecná, nahradila "autodrožkára pána Beracku



Nadpis tohto príspevku znie skoro neuveriteľne a tak vzniká otázka, to skutočne v takej veľkej obci, ako bola Kokava do roku 1950 nebola štátna sanitka? Nebola, samotné dopravné problémy si občania riešili individuálne, ak by sme sa vrátili do obdobia pred druhou svetovou vojnou a niekoľko rokov aj po nej, prípadne ešte ďalej do minulosti doprava sa uskutočňovala najmä konskými povozmi, alebo na parádnych kočoch samozrejme tých ľudí, ktorí na to mali. Pamätám si, že ešte po druhej svetovej vojne sa cestovalo tak, že polovica cesty sa išla peši a druhá vlakom, alebo opačne. Do Rimavskej Soboty napríklad ešte v päťdesiatych rokoch cestoval môj starý otec tak, že peši išiel do Rimavskej Bane a tu nastúpil na osobný vlak.
Osobnú dopravu pre obyvateľov zabezpečoval fiakrista, alebo ako ho v Kokave volali „fiakoroš“ Pavel Greksák, nikdy nezabudnem, ako sme jeho potomkov bývajúcich neďaleko Hasičského námestia volali skomolene „fiágroš“ a nikto ani len netušil, že jeho predok bol kokavským fiakristom a celá prezývka bola skomolenina tejto veľmi dôležitej profesie. Samozrejme, že vývoj priniesol motorové vozidlá a tak sa okolo roku 1939 objavuje v uliciach Kokavy prvý taxík, vlastne nie taxikár, ale „autodrožkár“ . Napadajú ma mená Šmatlík, Bútor, ale veľmi dobre si pamätám na pána Ondreja Beracku z Hasičského námestia. Jeho osobný automobil značky Tatra, ako jediný v Kokave dlhé roky robil pre celú obec nenahraditeľné služby. Ak niekto potreboval prevoz bola tu tatrovka pána Beracku. Ako príklad sa dá najčastejšie uviesť prevoz do nemocnice. Z nemocnice v Likieri vozil napríklad pacientov cez Rimavskú Baňu určite pre menšiu náročnosť cesty a v Hámre pred Kokavou sa oddychovalo.
Tatrovka bola famóznej čiernej farby, pomerne hranatých tvarov a nezabudnuteľné boli aj vyskakovacie smerovky, pri odbočovaní vyskočili 20 centimetrové šípky, aby označili smer odbočenia /tieto smerovky fascinovali najmä deti/, nezabudnuteľný bol aj klaxón /trúba/ tohto auta a výrazné reflektory. Samozrejme, že nároky na dopravu sa vývojom zvyšovali a postupne tento spôsob dopravy nepostačoval, myslím si však, že rozhodujúcou skutočnosťou pre zánik „autodrožkárstva“ v Kokave bolo zrušenie súkromných taxíkov po roku 1948. V tom čase sa stal lekárom MUDr. Šteiner a ten mohol možno iniciovať zakúpenie obecnej sanitky. Začala sa zbierka peňazí na zakúpenie sanitky. Zbierka bola úspešná a v prvej polovici päťdesiatych rokov sa na uliciach Kokavy objavila sanitka typickej pieskovej farby s nápisom na predných dverách „.....obecná sanitka Kokava nad Rimavicou“. Jej vodičom sa stal spomínaný pán Bútor, alebo ako sa hovorilo „starý Bútor“, tento bol v začiatkoch spoločníkom p. Beracku.
Staručká tatrovka ešte aj po zakúpení sanitky stále slúžila a dožila sa aj masovejšieho rozvoja automobilizmu, na jednej unikátnej fotografii je spolu so Škodou MB 1000. Fotografie mi poskytol syn pána Beracku Tibor a podľa jeho informácií stará Tatra bola predaná v roku 1966.