Čo napísali o Kokave Uhorské encyklopédie v roku 1868 a 1910

Čo napísali o Kokave Uhorské encyklopédie v roku 1868 a 1910

Maďarsky písaná encyklopédia Magyaroszág és Erdély képekben z roku 1868 začína popis Kokavy niekde pri Rimavskej Sobote porekadlom, že v župe Gemer sa končí maďarský „Miatyánk“,po slovensky – Otčenáš teda to znamená, že zemepisne sa nad touto oblasťou už modlia po slovensky. Údolie od Rimavskej Soboty považujú za romantické a o samej Kokave píšu, že je to osada ležiaca v údolí, dookola obklopená vysokými horami, obyvatelia rozprávajú po slovensky. Stretneme sa tu vo veľkom množstve s obytnými domami, ktoré sú postavené zo smrekových hrád bez akéhokoľvek lepidla, alebo tmelu, so strechami z drevených šindľov so znakmi starobylosti. Vo všetkých dvoroch je možné vidieť drevené výrobky, žochtáre, kade, laty, dosky atď., čo dokazuje, že je tu dostatok dreva, ale aj značné úsilie, v dôsledku čoho v Kokave veľká časť obyvateľstva žije nielen slušne, ale sa teší aj materiálnemu blahobytu, hoci rozsiahle polia sú slabé a iba s veľkou námahou je možné zo strmých a chudobných orných pôd niečo vyžmýkať. Takto tu vynahradzuje priemysel nepriazeň prírody. Chotár Kokavy je vhodný aj na chov oviec, tunajší ľudia ľud aj z tejto činnosti získava slušný zisk, ako aj obyvatelia blízkeho Klenovca, kde vyrábajú celoštátne známy „zelený klenovský syr“.
Medzi staršími drevenými domami Kokavy je možné nájsť viacero pekných a pohodlných, nových kamenných stavieb. Zvlášť prekvapujúce sú cieľavedome usporiadané parádne školské stavby, čo je živým dôkazom toho, že vec výchovy pokladá ľud za svoju srdcovú záležitosť. Pamätihodnosti Kokavy: papierne, z ktorých jedna je majetkom grófa Forgáča. Hoci na výrobu papiera namiesto ľudských rúk používajú účelné stroje, vyrábajú dostatočné množstvo rôznych papierov. Pozornosť púta aj obydlie grófa Forgácha v čínskom štýle s anglickou záhradou priamo na námestí.
V ďalšej časti je popísaná Sklárska huta pána Zahna v Zlatne, no o tejto neskôr.
Druhá tak isto po maďarsky písanej encyklopédii Magyarország vármegyéi és városai, vydanej okolo roku 1910, sa, „ že píše Kokava je veľká slovenská obec pri potoku Rimava so 628 domami a 4355 obyvateľmi prevážne evanjelického náboženstva. Bola založená rodinou gýmešského a gáčskeho grófa Forgáča. Jeho majetok o rozlohe 8000 katastrálnych jutrov s prislúchajúcimi továrňami na výrobu skla a drevitej vlny získal v roku 1897 Albert Dub a naposledy kúpila tento majetok lutichská firma Alberta Lamarche. Továreň na výrobu drevitej vlny má v prenájme tunajší statkár Károly Knopfler. Sklárska huta a píla sú veľmi staré,v hute vyrábajú iba tabuľové sklo, ale v sklárni v novoantonskej doline /Utekáč/ patriacej k obci vyrábajú rôzne sklá. Toho času je to najväčšia skláreň krajiny a je majetkom Spojených Maďarských sklární, a. s.. Štát tu mal v 18. storočí aj zlaté a strieborné bane a v prvej polovici minulého storočia okrem sklárne tu boli továrne na papier a potaš. V tejto dobe tu mala majetok aj rodina grófa Hallera. Toho času je to najmajetnejšia obec župy. Obyvatelia podporujú krúžky čitateľské, konverzačné a živnostenské. V obci je poschodový kaštieľ postavený ešte Forgáčovcami. Z dvoch kostolov evanjelický postavili v roku 1556 a katolícky v roku 1803. Do Kokavy patria osady: Háj, Liešnica, Havrilovo, Cisárský potok, Čeremoš, Záklično, Jaseninka, Farkaška, Kokavka, Turčoková, Paseka, Diel, Filova-Kalmanka, Vlkovo a už spomínaná Novoantonská dolina, teda terajší Utekáč“.
Samozrejme, že v encyklopédiách je rad nepresností, nás môže len tešiť, v popise Kokavy a jej okolia je uvedený rad pozitívnych informácií o našej obci. Najzaujímavejšia je informácia ktorá hovorí, že Kokava patrí medzi najmajetnejšie obce vtedajšej župy.