Šlámy poniže Kokavy, úvaha podľa dopisu Štefana Repčoka

Šlámy poniže Kokavy, úvaha podľa dopisu Štefana Repčoka

Je až zarážajúce, ako sa rýchlo zahladia a zmiznú stopy po najrôznejších v mnohých prípadoch aj rozsiahlych priemyselných, alebo vodohospodárských objektoch a zaniká aj pamäť, že vôbec existovali a aká činnosť sa v nich vykonávala a tak je dobré, že sa zachovali aspoň miestne názvy, ktoré súčasníkov nabádajú k tomu, aby hľadali čo tu bolo dávno pred nimi. Takýmto prípadom je aj miestny názov šlámy. Takto sa volá územie medzi riekou Rimavicou a horou Bohaté povyše Komendovho kúta. Komendov kút bola tak isto veľmi známa lokalita, zrejme pomenovaná podľa miestneho majiteľa lúk, ktoré boli priam zasunuté v kúte lesa. Je veľmi dobré, že sa miestny názov šlámy zachoval.
Po tomto názve a činnosti pátral aj Š. Repčok a v dopise pre mňa zo začiatku deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia ma so svojimi zisteniami oboznámil. Na starej pozemkovej mape, z čias, keď do katastra obce Kokava nad Rimavicou patrili aj obce Lom, Drábsko, Kysuca, Šoltýska a Ďubákovo našiel zakreslený šlamovací mlyn. Mapa bola spracovaná vojenskými zememeračmi na objednávku viedenských úradov. Žiaľ Štefan Repčok neidentifikoval dátum kedy bola mapa vyhotovená, na druhej strane si však mapu odkreslil a tak nám táto dáva informáciu o tom kde sa asi šlamovňa, alebo ako uvádza šlamov mlyn nachádza. Je to minimálne o jednu informáciu viac, s ktorou sa dá ako tak pracovať. Po technologickej stránke je šlamovanie banícko-úpravárenská metóda, ktorou sa získaval zlatý koncentrát. Ján Žilák, ktorý preštudoval problematiku ťažby a spracovania zlatonosných rúd uvádza z prístupných a zachovalých spisov, že Peter Kubínyi plánoval v týchto miestach v roku 1802 vybudovať šlamovňu s bytmi pre pracovníkov, vodným náhonom, miestom pre vzniknuté haldy. Dokonca uvažoval aj o výstavbe huty na spracovanie vyťaženej rudy . Podľa týchto písomných prameňov sa stavba neuskutočnila, no na druhej strane na lúkach popri rieke Rimavica boli ešte v druhej polovici dvadsiateho storočia hromady kamenia zbytkov zo spracovania rúd pravdepodobne vyťažených v Bohatom. Pravdepodobne to boli zbytky po dvoch stupách, ktoré na rieke Rimavica vybudoval Anton Forgáč v rokoch 1802-1832, údajne tu prevádzkoval aj amalgamáciu /rozpúšťanie zlata v ortuti/ zlatonosných rúd. To sú asi tie zbytky kolov, ktoré boli v rieke Rimavica pod Skalicou ešte v roku 1950.
V roku 1830 si dal na Dištriktiálny banský úrad v Smolníku žiadosť Jozef Bielčík , na vybudovanie stupy na Hrbku v Brnálove a ďalšej pri Šlámoch, jednalo sa o celé vodné dielo s náhonom, kanálmi, hrádzami, mostíkmi, cestami. Nevieme ako to dopadlo, lebo na riešenie žiadosti nastúpila banská inšpekcia, ktorá konštatovala v roku 1832, že bane sú stratové. Bane pracovali ešte do roku 1835.
Podľa obrázku Štefana Repčoka sa jedná svojim spôsobom tak isto o vodohospodárske dielo s odrážkou z rieky Rimavica do vodného náhonu, nezostali po ňom žiadne identifikovateľné stopy, nezostali tak isto, ako po šlámovacom mlyne. Zostal len už spomínaný Šlamov most, ktorý nie je na nákrese zaznamenaný. Môže však priamo súvisieť s plánmi, ktoré sa tu mali realizovať. Pamätám si, že v päťdesiatych rokoch vyššie od naznačenej odrážky pod Skalicou trčali z vody spomínané drevené koly a hovorilo sa tomu „stupy“. Reguláciou rieky Rimavica tieto stopy zanikli.
Možno sa ešte niekedy objavia výraznejšie stopy po šlamovacom mlyne, alebo sa nájdu podrobnejšie archívne materiály, ktoré objasnia aj túto záhadu kokavskej histórie.