Prvý černoch v Kokave a „...slečna Klára na vysokém stožári“, Škrholovo divadlo a neprekonateľný Collini
Bola to naozajstná senzácia, do Kokavy prišiel koncom štyridsiatych alebo začiatkom päťdesiatych rokov cirkus a s ním skutočný živý černoch, správa sa šírila ako blesk a všetci sme utekali na námestie aby sme mohli vidieť živého černocha. On tam ozaj bol a nenápadne sa pohyboval a pomáhal pri stavbe cirkusových stanov, medzi nami deťmi iste dosť dôležitú úlohu zohrala aj skutočnosť, že nebolo potrebné platiť vstupné za to aby ste videli skutočne celého čierneho človeka s ružovými dlaňami. V našich rozhovoroch potom ešte dlho doznievali dojmy z tohto zážitku. Ďalšou akciou na ktorú nebolo treba platiť vstupné, alebo sa dalo plateniu vyhnúť bolo cvičenie slečny Kláry na vysokom stožiari, bolo to večerné predstavenie slečna Klára cvičila na malom koliesku, ktoré bolo namontované na stožiari, samozrejme v svetle reflektorov a nechýbali ani najrôznejší povrazolezci. Stožiar bol postavený v ľavej časti námestia pri Pálešovcoch /ani neviem či také meno v Kokave ešte existuje, viem, že o niečo neskôr tento dom vyhorel/. Hádam najlepšie z celého cvičenia mi najviac utkvelo v pamäti to bombastické po česky znejúce „Slečna Klára na vysokém stožári“, ktoré majitelia do nekonečna vyhlasovali svojim rozhlasom. Slečna Klára robila – cvičila skutočne neuveriteľné kúsky vo veľmi úspornom telocvičnom úbore a to bolo v tých rokoch niečo.
Skutočne ľudovou zábavou bolo bábkové divadlo rodiny Anderlovej z Radvane, prichádzali v tomto období pravidelne a svoje divadlo mali rozložené tak isto na námestí, v tej istej časti, ako slečna Klára, vlastne ani presne neviem ako sa divadlo volalo nazval som ho Škrholovo, ale mená postáv a niektoré dialógy mi stále znejú v ušiach. Samozrejme predovšetkým Gašparko, ktorý bol chytrý, vždy zvíťazil a všetko vyriešil, ďalej tu boli postavy don Šajn, don Juan, Paprikajanči, ale predovšetkým to bol spomínaný Škrhola statný, silný dedinčan, ale aj primitív, ktorí mal tak isto vždy pravdu, najmä preto, že si ju dokázal vynútiť silou. Jeho vyhlásenie : „...až ti jednu ľajznem“ sa pre nás stalo na dlhé roky heslom pri ktorom sme sa vždy zasmiali. Samozrejme, že Škrhola pri tomto výroku použil aj jeho „bakuľu“. Zaujímavé bolo, že Škrhola riešil skoro vždy situácie, ktoré sa v obci krátko pred vystúpením udiali. Určite mal pán Anderle veľmi dobrý prieskum o tom čo sa v Kokave deje. Pozrel som sa na internet a tam som našiel, že do roku 1952 hrávalo toto divadlo predovšetkým v okolí miest Rimavská Sobota, Fiľakovo a Lučenec, v roku 1955 museli svoju činnosť ukončiť. To je vysvetlenie toho prečo tak často vystupovali aj v Kokave, je skutočne zarážajúce, že museli činnosť ukončiť. Ešte aj bábkové divadlo s neúprosným Škrholom niekomu vadilo. S pokračovateľom divadla pán Anderleho jeho synom som sa však stretol začiatkom 21. storočia, teda po roku 2000, mal podobné divadlo a ja som ani sekundu neváhal aby som sa mu prihovoril, veľmi družne sme sa porozprávali a on si hádam pamätal ešte aj na tú Kokavu.
Poslednou atrakciou týchto rokov , ktorú tu spomeniem bolo kúzelnícke vystúpenie majstra Colliniho, sprevádzala ho tak isto veľká reklama, bol to v tom čase excelentný kúzelník, ktorého vystúpenia sa konali priamo pred celou školou na školskom dvore /stará škola pri železničnej stanici/. Pod starými košatými gaštanmi boli rozprestreté stoly a kúzelník čaroval. Celá škola nedýchala a snažila sa odhaliť nejaký kúzelnícky podvod. Nepodarilo sa. Raz sa kúzelník pracujúci s elegantnými pohybmi opýtal „.....chcete aby som túto kocku premiestnil zo stola na druhý stôl viditeľne, alebo neviditeľne?...“,celá škola to chcela premiestniť viditeľne, majster Collini zobral kocku do rúk a premiestnil ju. Nastalo sklamanie a škola to chcela premiestniť neviditeľne. Collini urobil „čáry máry fuk“ kocka bola premiestnená a my sme aj v tomto prípade nič nevideli.
Dojem bol obrovský, myslím, že v tom čase väčšina z nás jeho kúzlam uverila.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára