Za tri slová desať mesiacov v koncentračnom tábore - príbeh môjho starého otca

Za tri slová desať mesiacov v koncentračnom tábore - príbeh môjho starého otca

Ten nadpis vyznieva ozaj neuveriteľne, ale stalo sa to v roku 1942 môjmu starému otcovi Richardovi Kafkovi /1889-1978/. V tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia bol starostom Kokavy nad Rimavicou. V roku 1942 už pracoval v sklárni na Utekáči, od 2. 12. 1938 ako sklárský robotník. Ale poďme k veci, môj večne nespokojný starý otec vyvesil v sklárni spoločnosti „Clara“ leták s nápisom Dajte nám chleba, reakcia vládnej moci a vtedajších žandárov bola okamžitá, hneď na druhý deň 8. mája 1942 bol zaistený vo väznici v Ilave, pravdepodobne on takýto prečin ani netajil, lebo do Ilavy cestoval sám bez žandárskeho doprovodu. Súdny proces sa konal v Banskej Bystrici v decembri 1942 a hlavné obvinenie na pozvánke k súdnemu procesu znelo :
- za poburovanie proti sociálnemu poriadku, čím spáchal prečin poburovania proti republike podľa paragrafu 17 z. č. 326/40 Sl.
Pre účely súdneho procesu sa zachoval Obžalovací spis, kde sa uvádza uvedené obvinenie, so zdôraznením, že sa jedná o trestný čin a sudca ďalej navrhuje, že hlavné pojednávanie sa bude konať pred samosudcom v Banskej Bystrici. Na základe súhlasu obžalovaného budú prečítané výpovede svedkov Antona Bauera, Márie Očenášovej a Antona Gruntoráda. Pravdepodobne sa jedná o súhlas, že svedkovia nemusia byť predvedení. Len pre zaujímavosť uvediem, že A, Bauer bol riaditeľom sklárne, A. Gruntorád úradníkom a M. Očenášová bola robotníčka. V poučení sa uvádza, že obžalovaný môže podať v určenom termíne námietky a má právo zvoliť si obhajcu, alebo žiadať, aby mu bol tento určený súdom. Okrem tohto Obžalovacieho spisu, ktorý bol v pozostalosti R. Kafku som nenašiel žiadne archívne materiály, ktoré by sa prípadu týkali. Pokúšal som sa začiatkom roku 1989 v Krajskom archíve v Radvani, ale hoci tam boli všetky súdne jednania podľa čísel založené tento spis sa tam nenachádzal, pracovníci archívu mi doporučili hľadať ešte spis vo vtedajšom archíve Marxizmu-Leninizmu, z tade mi oznámili , že sa tam nič nenachádza. Podobne to dopadlo v Ústave pamäti národa. V podstate som mal len záujem dozvedieť sa nejaké detaily tohto prípadu.
R . Kafka bol v Ilave skoro 10 mesiacov. Súdne pojednávanie sa konalo na Krajskom súde v Banskej Bystrici 19. decembra 1942 a dalo by sa predpokladať, že ak súd zistí o aký triviálny prípad sa jedná že ho pustia na slobodu. Žiaľ nestalo sa tak a keďže sa rozsudok súdu do dnešných čias nenašiel, nevieme presne ako sa to celé odohralo. Hľadal som ďalej a z väznice v Ilave mi oznámili, že oni nemajú archív. Podľa iného slovného podania jeho syn Jozef požiadal prezidenta Slovenskej Republiky o milosť a tento mu ju udelil. Je celkom možné, že to bolo práve takto. Na základe jeho žiadosti o uznanie štatútu politického väzňa v roku 1964 mu Ministerstvo národnej obrany uznalo aktívnu odbojovú činnosť, teda politického väzňa od 8. mája 1942 do 10. februára 1943. Starý otec sa po skoro 10 mesiacoch vrátil z väzenia v strašnom fyzickom, ale aj psychickom stave. Doniesol si kopu výšiviek, ktoré osobne realizoval a Bibliu, ktorú mu ako jedinú knihu povolili mať vo väzenskej cele. Na poslednej strane biblie som našiel plánik väzenskej cely vyrytý ostrým predmetom. Myslím si najmä, že Bibliu mal v hlave dobre naštudovanú. Do práce /podľa zachovanej pracovnej knižky/ nastúpil znova do „„CLÁRA“ sklárne úč. spol. Utekáč“ 12. februára 1943. Nastúpil do práce pomerne rýchlo, rodina nakoniec už bola aj tak finančne zrujnovaná. Kto vie, ako sa cítili svedkovia, ktorí v sklárni tiež ešte pracovali. Mohli to byť zaujímavé stretnutia po 10 mesiacoch strávených v tvrdom väzení.
Nedá sa povedať, že by táto tvrdá škola Richarda Kafku nejako zmenila, už v roku 1943 posiela na neho hlásenie na ÚŠB /Ústredie štátnej bezpečnosti, čo bol podobný úrad, ako neskoršia Štátna bezpečnosť/ do Bratislavy Okresný náčelník z Hnúšte p. Hilmer, že sa Richard Kafka na ulici usmieva /bolo to po prehre bojov o Stalingrad/ a po vypuknutí Slov. národ. Povstania sa 30. augusta 1944 stáva v Kokave nad Rimavicou členom Revolučného národného výboru.