Malá nočná hudba v podaní kokavských Cigánov

Malá nočná hudba v podaní kokavských Cigánov


Malá nočná hudba je známa a preslávená skladba W. A. Mozarta, ja som toto slovné spojenie celkom úmyselne použil na obrad, ktorý sa ešte za mojich mladých čias v Kokave odohrával. Predovšetkým a to je veľmi dobre, známe že kokavskí Cigáni boli zdatní hudobníci, najmä Radičovci z Kyseľova, ale aj Bangovci z Chorepy, ale oni mohli byť kľudne aj premiešaní navyše aj s Klenovčanmi. Pamätám si, že v Chorepe sa pravidelne každú sobotu na malom koliesku pred domami konal „candrbál“, na ktorom vyhrávala cigánska hudba, no a všetci sa snažili tancovať. My mladší sme sa chodili len pozerať.
Úplne zvláštne čaro mali hudobné produkcie na Vianoce a Novoročné sviatky, tak to sme už pri zotmení sa na Štedrý večer, alebo na druhý sviatočný deň čakali /samozrejme ak neprišli hneď večer/, či nás nejakým nedopatrením, alebo nebodaj nahnevaním sa na nás „Béla cigán“ nevynechal, otec vždy čakal a považoval by to za zlé znamenie, keby nám neprišli zahrať. Ale oni vždy prišli. Cez rameno mali prehodený remeň od takého príručného cymbalu, dvoje huslí a úplne samozrejme prišla s nimi aj basa. Vzájomné prejavy úcty nemali konca a niekedy sa finančná odmena vkladala do prieduchov na base. Bolo to veľmi decentné, ale a to ma najviac zaujímalo, ako tie peniaze z basy vyberali, priznám sa, že to zostalo pre mňa tajomstvom do dnešných čias.
Vrátim sa však k tej „malej nočnej hudbe“, to bolo tak, že keď bol niekto zamilovaný a nevedel to dať najavo, alebo si chcel svoju milú nejako zvlášť uctiť, tak jej priviedol v neskorej nočnej hodine pod okná kokavských hudobníkov a to bol obyčajne spomínaný „Béla cigán“ so svojou hudobnom skupinou. Hrali výlučne obľúbené piesne dámy, ktorá o tom ani nemala vedieť a malo sa jej príjemne snívať. Samozrejme, že dáma sa prebudila a spoza okna hudobníkov pozorovala. Objednávateľ len pozoroval a po produkcii spolu s hudobníkmi z pod okien odišiel. Neviem ako sa tvárili na druhý deň.
V našej rodine sa odohrala taká scénka, že potenciálny milenec priviedol otcovej sestre „malú nočnú hudbu“ a hudobníkom šušlavo hovoril „...len tísko hraj Magduska spí..“, Magduška samozrejme nespala a zavesená na okne pozorovala ctiteľa. S určitosťou môžem povedať, že „malá nočná hudba“ sa už v Kokave nehrá a myslím si, že sa neobnovili ani už za mojich čias zaniknuté „candrbály“. Ale na druhej strane si predstavme, že by vám niekto pod oknami pustil „rap“, alebo nebodaj „techmo“.
Celkom úmyselne som nepoužil pomenovanie Róm, lebo v časoch „malej nočnej hudby“ sa tento názov ešte nepoužíval