Lístkový systém a tuzexové bony

Lístkový systém a tuzexové bony

Po druhej svetovej vojne bol zavedený v Československu systém, pri ktorom bola na lístky predávaná väčšina základných potravín a oblečenie. Podobný systém bol zavedený aj v iných európskych štátoch. Nebolo to nič neobvyklé a spomínam to vlastne, len pre zaujímavosť, ako to fungovalo. Podstatou systému bolo, že takto nakupované tovary boli lacnejšie, navyše v obchodoch mali byť vždy k dispozícii, no na druhej strane množstvá boli lístkami prísne limitované, kto si chcel kúpiť z daného tovaru viac musel si poriadne priplatiť na volnom trhu. Zaujímavosťou napríklad bolo, že sa na lístky predávalo aj mydlo. Lístkový systém bol zavedený okolo roku 1949 a zrušený bol pri menovej reforme v roku 1953.
Profesionálne vytlačené lístky na jednotlivé tovary si musel občan vybrať každý mesiac na Obecnom úrade, boli to vždy nekonečné čakacie rady, ktoré sa potom opakovali pri „zháňaní“ potravín. Prídel potravín bol rozdelený na jednotlivé osoby napríklad aj podľa veku – do 12 rokov, od 12 do 18 rokov a pre zamestnaných. U mlieka bola dávka jedna tretina litra na každý deň, napríklad na maslo bol nárok na jeden kilogram za mesiac. Počítalo sa aj s cukríkmi pre deti a na lístku boli vyznačené aj 50 gramové množstvá. Ďalej boli zavedené lístky na slaninu, masť, mäso, múku, vajcia. Samostatné postavenie mala „šatenka“, na ktorej boli vyznačené „body“ a ku každému textilnému výrobku sa museli dať obchodníkovi okrem peňazí aj body, ktoré už boli na tovare vyznačené. Pre deti bolo kritické obdobie, v čase, keď sa končila platnosť šateniek, vtedy rodičia v snahe využiť body nakupovali čo bolo v obchode a tak sa kupoval aj veľký kabát „však do neho dorastieš“. Jedna „šatenka „ sa v mojom archíve zachovala a tak ju tu aj uvádzam. Manipulácia s lístkami bola zložitá nielen v domácnostiach, kde sa často stávalo, že deti postrihali lístky a tak ich znehodnotili, no zložitejšie to mali najmä obchodníci, ktorí museli lístky pravidelne naliepať na veľké archy papiera a mesačne ich zúčtovávať. Systém bol v niektorých tovaroch ozaj prepracovaný, napríklad, v reštaurácii bolo potrebné mať pri mäsových jedlách aj lístky a keď ste mal napríklad k obedu guľáš pri platení prišiel čašník aj s nožnicami a z vášho prídelového lístka si vystrihol 100 gramov mäsa
Väčšina obchodov bola už v tom čase znárodnená, ale staré názvy ostali a tak sa na vyšnom konci chodilo kupovať potraviny k Jandalovi, v Potravnom družstve k Štrbovi, na námestí k Švingálovi. Pekáreň prevádzkoval Salatnay, neskôr aj na vyšnom konci Mihók. Veľmi dôležitými obchodníkmi boli mäsiari Jandal na vyšnom konci, Švingál oproti družstvu, a Štefan Bienik v pri Hasičskom námestí v Predajniach. Zelenina patrila bezkonkurenčne Stratilovcom, ktorý ju nielen, že predávali, ale aj pestovali. Nepamätám si, aby niekto predával v obchode jablká, tých sa vypestovalo v Kokave Papiernictvo mal na Hasičskom námestí nezabudnuteľný „Cico“ Gavallér, niečo ako drogériu predávali Komendovci vo veľkom obchode oproti kaštieľu, sklo predávali Roháčovci, na námestí bolo Englovo železiarstvo. Odevy boli predávané v Odevách na námestí a viedli ich Hoffmanovci. Obchod s prádlom si poniže Hasičského námestia otvoril J. Weiterschitz s honosným názvom Vesna.
Samostatnú kapitolu tvorili krčmy, ktoré sa začali volať hostince. Znova to bol na vyšnom konci Jandal, trocha nižšie oproti lekárne mal krčmu s kolkárskou dráhou Cink, no neviem či tá kolkárska dráha nebola u Gedeonov, v družstve Štrba, na námestí Róth a na železničnej stanici vznikol staničný buffet. Pomerne krátke trvanie mala krčma na ktorú získal licenciu A.Kafka, situovaná bola medzi Chorepou a Hutou. Krčmy, alebo hostince boli skoro geometricky presne rozdelené po obci. To bola logistika.
Samozrejme zrušením lístkového systému sa zásobovacia situácia mierne zlepšila, no na druhej strane aj za cenu zvýšených cien a zväčšenia množstva nedostatkových tovarov.
V šesťdesiatych rokoch 20. storočia vznikol nový problém, zo západných krajín sa na československý trh začali tlačiť exkluzívne výrobky, ale na nákup týchto boli potrebné doláre, nemecké marky, rakúske šilingy a ďalšie západné meny a keďže štát na to nemal, boli zavedené nové obchody s názvom Tuzex. V týchto boli predávané exkluzívne tovary rôzneho druhu od potravín až po autá. Dovolil by som si odhadnúť, že najväčší podiel tvorili textilné výrobky a tak často spomínané „vychytené rifle“, tie sa dali kúpiť ozaj len v Tuzexe. Samozrejme, že v Kokave takýto obchod nebol, bol len vo väčších mestách. V Tuzexe sa mohlo nakupovať len za tuzexové poukážky. Ľudia ich volali bony, dali sa získať premenením západných mien. Jeden bon sa na čiernom trhu predával za 5 Kčs, ale dal sa kúpiť aj lacnejšie, alebo drahšie začínal sa formovať trhový mechanizmus. Od týchto malých kšeftov sa začali odrážať neskorší veksláci.