Kokavská trúba – kritizovala, zobala, cigánila, pravdu hovorila

Kokavská trúba – kritizovala, zobala, cigánila, pravdu hovorila

Kokavská trúba je zaujímavým fenoménom. Každý rok presne o polnoci na Silvestra sa vyhlasovali a hádam sa aj vyhlasujú udalosti, ktoré mali ostať možno aj utajené, alebo také, ktoré boli utajené, ale verejne známe. Je zaujímavé, že takáto zábava neexistovala v okolitých dedinách. Aspoň ja som o žiadnej takej nepočul. Od Petra Rusnáka som dostal jedno číslo Kokavskej trúby z roku 1960, teda 50 ročnú zažltnutú cyklostilovanú tlačovinu, z domu si pamätám aj na staršie čísla, ale žiaľ nezachovali sa.

O odhalenie histórie vzniku kokavskej trúby sa pokúšali J. Kohút a E. Jankovič v Kokavských zvestiach roku 1997, podľa z trúby zapamätovaného veršíka :

Tá klimová elektrika,

vo dne svieti, v noci bliká.

J.Kohútovi to vychádza, že to bolo ešte pred rokom 1936, v roku 1936 bola obec elektrifikovaná, pred tým pre časť obce vyrábalo elektrickú energiu dynamo v mlyne mlynára Klimu. Kokavskú trúbu podľa týchto spomienok vyrábali kokavskí študenti študujúci v Bratislave, pravdepodobne pomáhali aj učitelia meštianskej školy, podľa J. Kohúta najmä takí, ktorí mali český pôvod. Podľa iných prameňov, trúbu prvý raz čítal J. Beláčik v roku 1930.Je to veľmi zaujímavé čítanie. Autori trúby vždy zostali v anonymite. V prvých rokoch bola kokavská trúba spievaná, neskôr sa čítala a cyklostylované výtlačky sa predávali.

Trúba sa zaoberala najrôznejšími udalosťami, tak napríklad v tej z roku 1960 a môžeme prečítať dosť podrobnú veršovanú analýzu Futbalového oddielu ŠK Tatran. Bandymu napríklad doporučovala trúba, aby mu palenôčka hlavu nepomútila. Myslelo sa na B. Gergeľa. Lepšie bude, keď napíšem niekoľko veršíkov.

Julo Kvietok bude chytať

góla už nepustí

len nech sa tých poldecákov počet nejak zhustí

A Pirkovi tomu celkom

nádeje zlomili,

keď mu v novej bytovke byt nepridelili

Tých veršíkov je veľa, ale neresti futbalistov sa uvádzajú ďalej, Sláva Bysterského vraj ako sa oženil futbal neláka, Pišta Šulek má sklony stať sa primadonou, Paľkovi Šuniarovi želá trúba, aby si už žiaden hnátik nezlomil, Jágerský bol ako živé striebro, Pomykal mal obe nohy ľavé. Ďalej tu je Karol Poch, Gertli, Daník Berackovie, Ďulo Gubčo z veľkou hubou. Trúba vymenováva aj vedenie klubu ŠK Tatran predseda Edo Rusnák -" futbalu rozumie, že sa každý zápas vyhrá on vždy dopredu vie", tajomník Štefan Repčok - vraj "teraz mu to dobre ide ako s milou chodí", a pokladník Ján Štoll – „sotva z neho groš vymačkáš tak pokladňu stráži“. Zložité to mal aj tréner Pepo z ČSAD " o hráčov sa stará, veď ich dostať z krčmy domov to starosť nemalá". Neviem kto bol Pepo z ČSAD, ale si myslím, že to bol Pepo Hazlinger.

Trúba ďalej rozoberá najrôznejšie udalosti, ale za zmienku určite stojí tá, ktorá hovorí o tom ako popred kaštieľ , v ktorom bývali študenti lesníckej školy často chodia frajerské dievčatá a pokračuje

Popred kaštieľ aj nevesty

Tiež radi chodili

A potom sa všetky doma s mužmi povadili.

Jednotlivé časti ozaj nepotrebujú komentár, trúba sa asi dobre predávala, lebo po Novom roku sa už nikde nedala kúpiť. Jednoducho bolo potrebné zúčastniť sa silvestrovskej zábavy.