Prišla UNRRA, alebo ešte lepšie dodala UNRA a niekoľko slov aj o Dánskom Červenom kríži

Prišla UNRRA, alebo ešte lepšie dodala UNRA a niekoľko slov aj o Dánskom Červenom kríži


Najskôr oficiálne vysvetlenie slova, ktorému by už dnes nikto nerozumel, najskôr anglicky United Relief and Rehabilitation Administration, no a po slovensky „Správa Spojených národov pre hospodársku pomoc a obnovu“, bola to organizácia, ktorá od roku 1944 pomáhala európskym národom prežiť následky vojny. V hovorovej reči sa hovorili jednoducho „UNRA“. UNRRA posielala do Československa prakticky všetky druhy potravín, lieky, obilie, oblečenie zo zbierok v Amerike, jednoducho široký sortiment. Svoju činnosť začala organizovať už okolo roku 1944, nebolo to jednoduché aj pre zlé dopravné spojenia. Slovensko bolo v prvej etape zásobované cez prístav Constanza v Rumunsku a z tadiaľ vlakom do Trebišova, neskôr sa vytvorili nové výhodnejšie cesty zo západu Československa. Finančne sa na tejto pomoci dvoma tretinami podieľali USA a jednou tretinou Kanada a Anglicko.
Ako dorazila táto pomoc do Kokavy a možno by bola aj otázka či vôbec dorazila. Z mojich spomienok sa dá konštatovať, že dorazila, ale v tých spomienkach nezostalo toho veľa, predsa však, predovšetkým sa v obchodoch objavila slanina pokrytá soľou, ktorej hrúbka bola od pol do jedného centimetra, pre nás nevídané, ale po oškrabaní sme si zvykli, ďalej tu boli konzervy so skladbou, ktorú v Kokave nikto nepoznal, boli to pravdepodobne vojenské konzervy, kde bola v jednom celku mäsová časť, slané sušienky, sladké sušienky, konzerva s lekvárom, ktorý sa začal jam /džem/, konzerva s vajcovou praženicou, niekoľko amerických cigariet no a samozrejme pre nás veľmi atraktívne a prvý raz poznané žuvačky. Do týchto čias ich tu nikto nepoznal. Neznámou potravinou boli aj burské oriešky, sú z nich zaujímavé príhody boli zasolené v kilogramových konzervách a Bože ako chutili, navyše v obchodoch boli veľmi lacné. Pamätám si jedného kamaráta, ktorému nedala cez vyučovanie pokoj celá konzerva, no na tie zažívacie ťažkosti sa nedalo ani pozerať. Celkove výrobky, ktoré dodala UNRA boli v obchodoch veľmi lacné. A potom nastala situácia, že sa v škole rozdávali rôzne veci zo zbierok pravdepodobne v Amerike. Postavili nás do radu, na stolíku boli naukladané rôzne praktické, ale aj menej praktické veci, napríklad tužky, zápisníky, šály, čiapky, aké teraz nosia kukláči, gumy na gumovanie, teda rôzne školské potreby. Vyzeralo to, že nám to rozdávajú podľa poradia, teda spravodlivo. Len, keď sa akcia skončila som zistil, že tí, ktorí to najmenej potrebovali /najbohatší/ dostali najcennejšie veci. Ja som dostal trhací zápisník. Táto nespravodlivosť vo mne zostala.
A tak hlavnými spomienkami na túto medzinárodnú pomoc mi zostali famózne konzervy so žuvačkami, burské oriešky, presolená slanina a nespravodlivosť pri rozdávaní ešte aj somárin. Lekvár sa už začal volať džem a písať jam.
Ďalšou veľkou akciou v povojnovom období boli návštevy Dánskeho Červeného kríža, najväčšou chybou možno bolo, že nám nikto nič nevysvetlil na čo vlastne prišli. A tak nás začali očkovať proti TBC /tuberkulóze/, prišli na autách, každému z nás bez výnimky nalepili na hornú časť hrudníka flajster s nejakou mastičkou a o nejaké štyri dni si prišli skontrolovať, kto má akú reakciu, alebo možno protilátky na TBC. Ja som mal na tom mieste samú vyrážku a dánskí zdravotníci ma neočkovali. Niektorých, ktorí takúto reakciu nemali zaočkovali. Nikdy sme sa poriadne nedozvedeli, ako to vlastne malo byť. Asi to očkovanie bolo správne.