kRok pred rachom si vybudovali kokavskí sklári novú pec
Sklárska pec bola akýmsi srdcom celej sklárne, jej efektivita určovala výsledky celej sklárne. V perniciach /ohňovzdorných nádobách / sa v peci tavila sklovina. Prelomovými konštrukčnými prvkami sklárskych pecí bol určite spôsob vykurovania pece, najskôr to bolo drevo v takzvaných nemeckých konštrukciách pecí . Po roku 1880 sa začali zavádzať sklárske pece vykurované plynom, pričom jeho výroba sa realizovala priamo v sklárni z dreva alebo uhlia. Aj v kokavskej sklárni existovala prevádzka, ktorá sa volala gazameter. Bolo to ideálne miesto na ukrytie sa detí sklárov pred zimou. V tejto prevádzke sa vyrábal plyn. Už sme niekde písali, že skláreň v Kokave bola najväčšia v Uhorsku. V dvadsiatych rokoch dvadsiateho storočia však mala skláreň dosť často problémy s odbytom svojich výrobkov, teda sklenených tabúľ. Možno preto je dosť prekvapujúce, že sa vedenie rozhodlo postaviť novú pec v roku 1923, zachovaná fotografia je vynikajúcim dokumentom. Tento dokument spolu s pohľadom na skláreň zachovali pre našu generáciu potomkovia pani Marty Klamárovej, ktorá je na fotografii.
Dokumentačnú hodnotu má aj tabuľa o čase výstavby pece a vyzdvihnutí Božej pomoci pri jej stavbe. Pec stavali 16 mesiacov vidieť, že to nebolo malé a jednoduché dielo, v pravej časti fotografie vidieť aj časť oceľovej konštrukcie pece a výmurovku. Z druhej fotografie vidieť, že to bola ozaj moderná továreň, ale aj to, že sklárske rodiny sa stretávali práve pod komínom. Na fotografii je ich vidieť neúrekom.
Identifikujme si teda účastníkov slávnosti horný rad od ľava : Ondrej Lipták, Ján Király, Štefan Krametz, Ondrej Ďurinda,
Spodný rad od ľava Richard Kafka, Marta Klamárová, Ing. Ede Starka, Jozef Schwind, Jozef Kafka st., Ján Kafka /dieťa/.
V nasledovnom roku 1925 skláreň v Kokave skrachovala a urobila aj „výhas“ novej pece.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára