Pražskí futbalisti v Kokave a kokavskí v Prahe.

Pražskí futbalisti v Kokave a kokavskí v Prahe.


Bola to slávna epizóda v kokavskom futbale, okolo roku 1965 chodieval do Kokavy nad Rimavicou major Soják člen Ústredného domu armády v Prahe / ÚDA Praha /. Rodinne bol zviazaný s kokavskou rodinou Sujovcov, veľmi ťažko sa už teraz určujú rodinné väzby. Fakt je to, že to bol človek, ktorý bol funkcionárom ÚDA Praha, možno nejakej odnože Dukly Praha. Major Soják chodieval pravidelne do Kokavy a inicioval aj futbalové stretnutia pražských a kokavských futbalistov. Od Petra Rusnáka som dostal dve fotografie, jedna je zo zápasu v Kokave a identifikovali sme na nej nasledovných futbalistov od prava v rozhodcovskom oblečení Bohuš Genda, ďalej Slávo Bysterský, Pavel Šuniar, Pavel Pirko, Daniel Štefánik, Štefan Šulek, neidentifikovaný, Bandy Gergeľ, neidentifikovaný, Ďulo Gubčo, Buček, neidentifikovaný. Výsledok zápasu žiaľ nevieme, je vôbec dôležitý ?
Ďalšia fotografia nám približuje návštevu majora Sojáka a dôstojníkov z Prahy, v Kokave. Vítali ho pionieri a mládež v krojoch. Dôstojník v ľavej časti fotografie je major Soják, no a mládež sa môže každý individuálne pokúsiť identifikovať. Ja spoznávam len Evku Kafkovú, Alenu Lauerovú, malú Róthovú, možno je tam Laco Parobek. Z fotografie vidieť, že to bola veľká sláva.
Ešte väčšia sláva bola, keď išla Kokava hrať futbal do Prahy, spolu s futbalistami aj fanúšikovia a ľudia, ktorí chceli vidieť Prahu. Major Soják vybavil u ČSD / Československé dráhy/ aj zľavu na cestovné vlakom. Najväčšou udalosťou bola však skutočnosť, že zápas ÚDA Praha proti Kokave bol zaradený, ako tipovací zápas v celoštátnej súťaži SAZKA, jednoducho jeho výsledok tipovala celá Československá Republika. Tak to bola senzácia v Prahe sa hlavne pýtali „Kdepak je ta Kokava“. Pamätám si, že sme tesne prehrali, ale zvesť o zápase v Prahe to všetko napravila. Zo zájazdu kokavcov vzniklo množstvo príbehov, ako napríklad niektorí začali po príchode do Prahy „mluvit po česky“, ako sa stratili a podobne. Skutočnosťou zostane, že pre väčšinu to bola prvá a posledná návšteva vtedy nášho hlavného mesta.
Major Soják ešte dlho písal pohľadnice môjmu otcovi Alojzovi Kafkovi a keďže ich tento v staničnom bufete vystavoval patrili všetkým kokavským fanúšikom. Boli to pohľadnice napríklad s podpismi hráčov Slovana Bratislava alebo reprezentanti Levíčatá ČSR, a pod. Jedna je však zvlášť zaujímavá uverejňujem ju v tomto článku „Pekný pozdrav od národného mužstva ČSSR, Evy Pilarovej a W. Matušku zasiela mjr. Soják“ a môžeme lúštiť podpisy reprezentantov z roku 1967 Geleta, Dobiaš, Adamec, Marko /tréner/, Jurkemik, popluhár, Kuna, ............a samozrejme Eva Pilarová a Waldemar Matuška.