Sklárska nedeľa v časoch prosperity

Sklárska nedeľa v časoch prosperity

V rodinnom albume sa zachovala fotografia troch sklárskych rodín na jednej nedeľnej oslave, alebo pečení mäsa v prírode. Fotografia je z roku okolo 1927 /odhad podľa rokov účastníkov/. Na tejto fotografii sú tri rodiny rodina Slováková, Bavalová, Kafková a p. Gašparík. V časoch, keď vládla hospodárska prosperita a sklári mali dosť práce často oslavovali, medzi takéto veľmi obľúbené oslavy bolo pečenie mäsa na rošte v prírode. Hovorilo sa tomu „živánska“. Najviac týchto osláv sa odohrávalo v letných nedeliach s dobrým počasím. Už od predpoludňajších hodín sa zapĺňali miesta na kraji hory, najlepšie pri potôčiku. Hora Bohaté neďaleko Huty v Kokave s členitým okrajom bola k tomuto účelu priam ideálna.
Príprava na živánku sa začala už v predchádzajúci deň, keď sa z pravidla bravčové mäso nakrájalo na menšie kúsky vyklepalo sa, nasolilo, napaprikovalo a nakorenilo, k tomu sa pridala na krúžky nakrájaná cibuľa a údená slanina a naukladané mäso sa nechalo stáť v studenej pivnici v „páci“. Na druhý deň ako som už spomenul skoro vždy v nedeľu vyrážala rodina do spomínaného lesa. Teritórium bolo vlastne rozdelené zvykovým právom. Na kraji Bohatého bolo niekoľko vhodných miest napríklad pri Slávikovom potôčiku, v Komendovom kúte, pri tancpľaci. Po rozložení sa na mieste sa začal zber suchého dreva, veľmi dôležitá vec, lebo pečenie mäsa prebiehalo výlučne na kvalitnej pahrebe, nesmel byť na nej ani plamienok a pahreba musela dlho vydržať, až pokiaľ nebolo mäso upečené. Keď sa blížilo dohorenie dreva na pahrebu začalo sa spracovávanie mäsa, postupne sa napichovalo koreninami presýtené mäso na železný ražeň tak, že sa prekladalo mäso, slanina, cibuľa. Vytvorený mäsový ražeň sa potom zabalil do mastného papiera /v minulosti ho používali mäsiari/, papier bol namočený do vody a obviazaný tenkým špagátom. Posledný úkon bolo rozhrabanie pahreby a zatlčenie rázsošiek do zeme, na ktorých sa otáčal ražeň s mäsom to najdôležitejšie pečenie mäsa sa mohlo začať. Trvalo asi jednu až jeden a pol hodiny, ale to záležalo od hrúbky mäsa. Pomaly sa ražeň ručne otáčal, postupne opadával obhorený papier, nikdy nesmel horieť plameňom. Keď bolo mäso upečené nechalo sa ešte opekať nejakú štvrť hodinu na pahrebe, ktorá ešte zostala. Vôňa pečeného mäsa sa šírila lesom asi od pol hodiny, ako sa začalo piecť. Krúžky pečeného mäsa, slaniny a cibule sa zajedali tradičným bielym chlebom a zapíjali hoci aj podomácky vyrobeným pivom ochladeným v neďalekom potôčiku.

Živánska sklárov z Utekáča v Suargves pri Paríži v roku 1928 /huta na Utekáči bola zastavená/