Močidlá na kraji dediny

Močidlá na kraji dediny

Veľmi starou tradíciou v Kokave bolo pestovanie konopí, technickej plodiny, ktorá v podstate po súkne z ovčej vlny obliekala občanov dlhé storočia. V polovici 20. storočia bolo pestovanie ešte stále veľmi rozšírené a konope sa pestovalo sa najmä na Šlámoch, ale na aj na lokalite, ktorej sa hovorilo Kapusnice, ďalej to boli Konopnice na Uhlišti, Konopnice nad Kyseľovom a mohli by sme pokračovať. Konope dorastalo do výšky dvoch metrov a keďže je to dvojdomá rastlina so samčími aj samičími kvetmi musela sa aj tak ošetrovať, vyrastené, ale hlavne odkvitnuté samčie rastliny sa po opelení samičích kvetov trhali, veľmi opatrne aby sa nepoškodili samičie rastliny, na ktorých muselo v ďalšom období dozrieť semeno a samotná stonka. Preto túto prácu robili len skúsené pracovníčky, veď rastliny sa vytrhávali prakticky po jednom kuse. Keď samičie konope dorástlo trhalo sa v trsoch, ich veľkosť bola určená podľa toho v akom stave bola pôda, ak nebola vysušená trhalo sa ľahko, mohli byť väčšie trsy, nikdy sa konope nekosilo, lebo v koreňovej časti bolo najkvalitnejšie vlákno. Aj spracovanie jemnejších samčích konope bolo rozdielne, nemuseli sa mlátiť, lebo nemali žiadne semená a močenie bolo oveľa kratšie. Práve pri tejto dnes by sme povedali technologickej operácii, teda močení konopí by som sa chcel zastaviť, už samotný názov hovorí, že sa jedná o operáciu pri ktorej bude použitá voda, čo v Kokave nemohol byť problém. Konope sa močilo vo vode pri jemnejších samčích rastlinách to bolo 14 dní, pri samičích po vymlátení semena až šesť týždňov, po túto dobu muselo byť konope pod vodou zaťažené doskami a skalami. Dalo sa to robiť aj v potoku, ale tu bol problém, že hladina vody sa menila podľa počasia, navyše pri povodniach ho voda odniesla aj konope a tak bol na lúke pod železničnou stanicou vytvorený systém okolo desiatich jám asi 5 krát 5 metrov. Jamy boli na pravej strane rieky Rimavice a iste boli dobre zásobované spodnou vodou so stabilnou hladinou vody. Celá lokalita sa volala močidlá. V súčasnosti sú na tejto lokalite vybudované rodinné domy a lokalita sa volá tak ako aj v minulosti Rovienka. Pestovanie a spracovanie konopí až na hotový výrobok veľmi podrobne popísal pán Štefan Repčok miestny amatérsky etnológ a skutočne bola to zložitá činnosť pre mnohé roľnícke rodiny, ktorá u nich pestovala zručnosť a priniesla aj obohatenie jazyka. Každá operácia mala svoje meno, tak isto ho mal každý druh náradia. A tak bolo možné počuť v Kokave slová trlica, pazdier, praslica, vreteno, kolovrat, štetia a to čo v ňom zostalo boli klkä, trepanie konopí, povesnica, žmienok, krosná, snovanie, zvíjačky, brdá a mohli by sa vypočitávať ďalšie. Dnes by im sotvakto rozumel. Jedno je však skoro isté väčšina ľudí rozumie kokavskej piesni, ktorá zostala z tohto obdobia zachovaná:
Močila konope močila,
žabka jej do čižmy skočila.
Pieseň má však aj iné varianty obyčajne s erotickým nábojom.
Postupne, ale myslím si, že po „zavedení“ kolektivizácie, činnosť pestovania a spracovávania konope zanikala ba od roku 1998 bolo pestovanie zakázané. Rozšírila sa teória, že z konopí je možné vyrábať marihuanu, teda psychotrópnu látku. V súčasnosti je to už dokázané, že konope siate obsahuje len mizivé percentá a tak sa našli podnikatelia na Slovensku sa vracajú k pestovaniu konopí