Nastupuje vládny komisár

Od ľava stojaci Ján Katreniak, Ondrej Grendeľ, Ľudevít Čillík, Anton Bauer, Emil Indro, Matúš Hronček, sediaci od ľava Ján Repčok, Pavel Sakáloš, Eduard Pauchlík, Jozef Bajážik, Ján Švingál

Začiatkom októbra 1938 vzniklo v Československu nové usporiadanie štátneho zriadenia. Postupne boli prijímané rôzne nové zákony, možno jedným z veľmi dôležitých bol zákon zo dňa 22. novembra o Ústavnej listine ČSR, ktorý hovoril o autonómii Slovenskej krajiny, už pred tým 7. októbra bola vymenovaná vláda Slovenskej krajiny na čele s Jozefom Tisom a 19. októbra vyšlo nariadenie podľa, ktorého sa mali rozpustiť obecné zastupiteľstvá v obciach, kde sú starostovia, ktorí sa nehodia „do dnešných čias“, teda do čias roku 1938. Podľa tohto nariadenia mal byť na čelo obce postavený vládny komisár, ktorý mal možnosť pribrať si do samosprávneho systému poradnú komisiu. V podstate išlo o posilnenie pozície vtedajšej Hlinkovej Slovenskej ľudovej strany. Nové Obecné zastupiteľstvá nevznikali vo voľbách, ale po výbere vládneho komisára, ktorý bol do funkcie dosadený.
V Kokave nad Rimavicou sa táto udalosť udiala 29. decembra 1938, keď sa na základe rozhodnutia Okresného náčelníka v Hnúšti číslo 2154/prez.1938 zo dňa 15. decembra sa zišiel novovymenovaný poradný zbor obce a na ňom bývalý sklár, ale neskôr aj krčmár Eduard Pauchlík oznámil, že bol menovaný za vládneho komisára obce a na základe tohoto menovania sa aj ujíma úradu. Prosil menované zastupiteľstvo o spoluprácu a vyhlásil, že chce pokračovať v práci svojich predchodcov. Súčasne menoval svojich zástupcov, ktorými sa stali pre Kokavu Pavel Sakáloš a pre Utekáč Emanuel Indra. Členmi zastupiteľstva boli Jozef Beláčik, ved. notár, súčasne zapisovateľ, Ján Švingál, Ján Katreniak, Anton Bauer, MUDR. Lenard Kozlovský, Ján Repčok, Matúš Hronček, Ondrej Grendeľ, Pavel Sakáloš, Jozef Kislinger a Emil Indra.
Po vzniku I. Slovenského štátu 14. marca 1939 zostal Eduard Pauchlík naďalej vládnym komisárom až do jari 1944, keď ho miestne zastupiteľstvo odvolalo aj napriek jeho sťažnostiam u ministra vnútra Alexandra Macha a aj údajnej audiencii u prezidenta Jozefa Tisa a za starostu Kokavy nad Rimavicou si zvolili Jána Kapuru. Nič nepomohlo a myslím si, že táto občianská neposlušnosť znamenala prinajmenšom vyslovenie nedôvery s výkonom funkcie vládneho komisára. 30. augusta 1944, keď už na druhý deň po vypuknutí Slovenského Národného Povstania, vznikol v Kokave Revolučný národný výbor a za jeho predsedu bol znova zvolený Ján Kapura.
S identifikáciou osôb na úvodnej fotografii mi pomohol Pavel Haluka.