Ako Ondro Severíni vyrábal pálené vápno

Bolo to po druhej svetovej vojne, keď sa Ondro Severíni rozhodol vyrábať pálené vápno zo skál, teda vápenca, ktorý nalámal neďaleko od Chorepy. Chorepa bola miestna koncová časť Kokavy nad Rimavicou na ceste do Klenovca. Tradične v tomto období na tomto mieste obyvatelia cigánskej osady vyrábali nepálené tehly takzvané „váľky“. Bol to na tú dobu slušný stavebný materiál s jednoduchou technológiou využívajúci miestne prírodné zdroje. Nohami rozmiesená hlina sa v cestovitom stave zmiešala s nasekanou slamou alebo plevami a tehly sa mohli formovať, všetko ručne do primitívnych drevených foriem, v ktorých hlina jeden deň stála na slnku a tehly sa z formy vyklopili, naukladali sa volne do pyramídy a nechali sa nejakých desať dní na slnku stáť, lepšie povedané sušiť. V podstate boli pripravené na murovanie, vymurované domy ak boli dobre udržiavané vydržali aj viac ako sto rokov, veď napríklad domy z bývalej tabuľovej sklárne postavené pre sklárov okolo roku 1890 slúžia do dnešných čias. Bol to ekologický a energeticky nenáročný materiál. Na tomto mieste sa rozhodol v úvode spomínaný Ondro Severíni vyrábať pálené vápno a musím uviesť, že takáto činnosť tu nemala tradíciu. Ako ohnisko vypaľovacej pece mu slúžila v zemi vykopaná rýha, ktorú premostil hrubými drevenými polenami a na ne nakládol kusy spomínaného vápenca. Do spodnej časti takto pripravenej pece naložil drevo a zapálil. Pri dobrom utesnení sa vytvorila v peci slušná teplota, pričom sa do „pece“ mohlo aj prikladať ďalšie drevo. Po niekoľkých dňoch sa pec rozobrala a z napätím sa očakával výsledok. Kusy páleného vápna bolo už potrebné len vyskúšať, ako inak než zahasením vodou, ukázalo sa, že pokus bol úspešný. Ondro Severíni však ďalej v tejto činnosti nepokračoval a celé to vyzeralo ako dobrý vtip, ktorý sa mu v primitívnych podmienkach podaril úspešným vypálením vápenca na vápno.
Nedá mi aby som si nedovolil spomenúť aj výrobu pálených tehál podobným milierovým spôsobom. Raz prišla do Kokavy skupina ľudí, ktorí si prenajali miesto poniže železničnej stanice a priestor možno 10 krát 10 metrov zaplnili nevypálenými tehlami asi do výšky 5 metrov, stred bol vyplnený kvalitným drevom a celú túto hromadu zakryli a utesnili hlinou, nakoniec vzniknutý milier zapálili a nechali ho horieť, vrátili sa o nejaké dva tri týždne, milier rozobrali a tehly priamo na mieste rozpredali. Jednoduché ako tie váľky a vypálené vápno.