Možno prvý rokenrol v Kokave

Bolo to niekedy v päťdesiatych rokoch, keď v Kokave zaviedli obecný - miestny rozhlas, skončilo sa obdobie fascinujúcich bubeníkov a posledným, ktorého si pamätám bol pán Paľko Málinka fantastický človek. Vráťme sa však k miestnemu rozhlasu, bola to v tom období veľmi užitočná novinka. Samozrejme, že bolo potrebné vytvoriť aj fond gramofónových platní, myslím si že vedenie obce nezaváhalo a vyhlásilo súťaž v darovávaní platní, s tým, že keď sa bude prehrávať platňa, ktorú občan daroval uvedie sa aj meno darcu. Platní sa nazbieralo neúrekom a keďže Kokava bola vtedy dosť veľkou dedinou a občania sa aj takto lepšie zoznamovali o to viac, že miestny rozhlas bol veľmi počúvaný a obľúbený, často sa hrávalo najrôznejším jubilantom. Neviem kto venoval platňu s ruskou piesňou „ Čerez reky, gory i doliny abspurgua čornyj dym ...šli mi dni a noči ťažko bylo očiň po puťam darožkam frontovym „ a refrén „... frontavaja...“ do nekonečna. Ako sa to stalo, ako nie ale to bola asi najpopulárnejšia platňa, ktorá v obecnom rozhlase neustále znela. Vtom čase ešte neboli dlhohrajúce platne a tak hlavne cez prázdniny boli na hudobné produkcie a hlásenia využívaní vtedajší vysokoškoláci prázdninujúci v Kokave. Platne bolo potrebné dosť často meniť ,nebola k tomu žiadna technika a všetko sa robilo manuálne. Cez jedny prázdniny obsluhoval gramofón Milo Greksák a ten našiel pohodené dve gramofónové platne s americkým rokenrolom, samozrejme, že hneď ich naplno a na celú dedinu pustil, aby toho nebolo málo vybehol z obecného domu na námestie a spolu s ostatnými študentmi začal predvádzať tento tanec. Skoro okamžite zasiahli vtedajší predstavitelia obce a platňa musela byť stiahnutá z obehu. Rokenrol /rock and roll/, tento synkopový americký tanec v rýchlych štvorštvrťových opakujúcich sa taktoch zaznamenal svoj vrchol okolo roku 1957, prelína sa v ňom vo svojej jednoduchosti černošská a belošská hudba. Rokenrol na tejto gramofónovej platni sa stal v Kokave pokušením čo pochopiteľne vedúci funkcionári obce asi dosť ťažko niesli. Platne boli založené tak aby ich nebolo jednoduché nájsť, ale hlavne aby sa v miestnom rozhlase nehrali. Nevie sa kto platňu miestnemu rozhlasu daroval, možno to bol veľký cestovateľ kokavský rodák Ján Chlebo, ktorý po druhej svetovej vojne často cestoval z Austrálie do Kokavy na návštevu svojej rodiny.
Neviem presne rok , v ktorom sa táto príhoda odohrala, ale určite pred rokom 1960, teda rokenrol sa do Kokavy dostal relatívne skoro.