Druhá svetová vojna sa blížila ku svojmu koncu. Nad Kokavou nad Rimavicou sa objavovali stovky lietadiel letiacich zo západu na východ. Lietadlá preletovali v prísne usporiadaných formáciách. Boli to lietadlá spojeneckých armáda zrejme išli bombardovať objekty na východnom fronte. Nad dedinou sa niesol ich mohutný zvuk s odrazom od okolitých vrchov, od ktorého bolo cítiť vibrácie na zemi. Skoro by sa dalo povedať, že celá zem sa triasla. Ako deti sme ležali sme na chrbte a počítali lietadlá, ktoré sa tak isto vracali späť. Bola to vlastne súťaž, kto ich viac napočíta.
Jedného dňa sa z tejto formácie oddelilo lesklé teleso a padalo na zem, nikto nemal predstavu o čo sa jedná. Teleso pozorovali Kokavci z rôznych miest, nakoniec teleso dopadlo na kraj miestnej časti Kyseľova. Keď nič nevybuchlo ľudia utekali na miesto pádu , tam bolo asi štyri metrov dlhé teleso cigarového tvaru, jeho priemer mohol byť asi osemdesiat centimetrov. Teleso bolo z bieleho lesklého kovu. Keď sa k nemu priblížili odvážlivci, lebo najskôr si každý myslel, že je to bomba, videli ale hlavne predpokladali, že je to asi hliníkové teleso /hoci hliník nebol v tom čase taký všeobecne rozšírený/. Celý proces čo z neznámym začal riadiť veliteľ miestnej žandárskej stanice. Ako áno, ako nie bolo rozhodnuté, že teleso bude odnesené na žandársku stanicu. Začal sa primerane obradný sprievod, teleso niesli štyria ľudia na drevených tyčkách obcou lemovanou zvedavými ľuďmi. Jedným zo zvedavcov som bol aj ja. Teleso zložili vo dvore žandárskej stanice /nachádzala sa na sútoku potokov Rimavica a Kokavka/ ale to ešte vždy nikto nevedel k čomu slúžilo a tak začali vznikať najrôznejšie teórie, nakoniec sa ustálilo, že to bola použitá tankovacia nádrž, z ktorej si lietadlo vyčerpalo benzín. Ťažko povedať čo sa potom z nádržou stalo, ja som sa to nikdy nedozvedel a nedopočul. Ale nakoniec prečo aj.
Lietadlá potom ešte niekoľko týždňov lietali a vždy pri začiatku nášho počítania, znelo „...už zasa idú..“.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára