Janštôlna a prvý banský portál v kokavských mastencových baniach

Vedúci bane v Kokave vyhnianský rodák Ján Štoll /1912-1982/

   Vstupy a výstupy z kokavských baní boli na rozdiel od prác starých banských majstrov napríklad v Hodruši z pravidla obyčajne len obyčajné otvory a tak som by som si dovolil predložiť  článok o Jánovi Štollovi /1912-1982/, ktorý prišiel, ako banícky technik do Kokavy s určitou baníckou praxou. Bol absolventom baníckej školy v Banskej Štiavnici, po jej absolvovaní pracoval ako vedúci bane vo Vyhniach, po uzatvorení tejto bane bol preložený do Hodruše a nakoniec v roku 1951 do Hnúšte. Po odchode Ing. Šoptenka / ruský emigrant, ktorý bol v Kokave známy najmä tým, že chodil do práce na koni, čo predstavovalo určitú raritu, navyše bol známy údajne aj tým, že baníci s ním neboli veľmi spokojní /. Ján Štoll bol menovaný za nového vedúceho  bane v Kokave. Tu sa mohol v rámci práce na svojom úseku aj lepšie realizovať. Za jeho vedenia sa v Kokave otvárala nová ťažobná štôlňa. Rozhodli o tom návrhy geológov Ing. Lisého a merača Ing. Lasdislava Feketeho na otvorenie novej štôlne v Hámre. Hlavnou príčinou bola stále rastúca potreba mastenca v národnom hospodárstve, teda otvorenie bane bolo  samozrejme motivované cieľom zvýšenia kapacity bane v Kokave.

   Podľa pamätníčky jeho dcéry si Ján Štoll doniesol  z fotografiu portálu bane, teda  vstupu do bane vo Vyhniach, alebo v Hodruši a podľa tohto vzoru   dal vybudovať portál tejto bane, ktorú  pomenovali Janštôlňa, ako pamiatku na Jána Štolla. Bol to vlastne prvý portál /vstup do bane/ v kokavských mastencových baniach. Portál sa stal miestom vynikajúcich spoločných fotografií kokavských baníkov. Dnes keď už bola ťažba mastenca zastavená sú to vynikajúce pamiatky na doby prosperity ťažby mastenca.

   Ján Štoll odišiel do starobného dôchodku v 55. rokoch života v roku 1967.Ďakujem. Pre obec Kokava nad Rimavicou bol však naďalej prínosom, vykonával funkciu tajomníka Miestneho národného výboru, čelného futbalového funkcionára, ale predovšetkým bol váženým občanom.

Pridať popis

   Pokúsil som sa zistiť identitu spomínaného portálu a tak som sa obrátil na špecialistu a znalca Hodrušských baní pána Ing. Karstena Ivana predsedu OZ Kerling, jeho odpoveď nebola veľmi povzbudivá, ale technicky dokonalá, dovolím si ju citovať „k portálu Vám veľa nepoviem, preto že je to ten typ, ktorý sa dá pracovne nazvať „tunelová moderna“ Jednoducho TH výstuž s betónovými pažnicami v profile OO 300, z ktorého teda vznikne oblúk s otvoreným priemerom 300 cm. Žiaľ baníci sa okrem omurovania prvých dvoch kompletov na spôsob riadkového muriva a drevených doskových vrát, sa s vyústením štôlne nijako stavebne nepohrali. Zrejme bolo treba ťažiť, nie čačkať. Takéto portály sa robili v 70 -80 tých rokoch. Vo Vyhniach a Hodruši vždy niečo také spredu obstavali aby to nejako vyzeralo, Nepoteším Vás, neviem o takom ústí v súčasnosti, ale v socialistickej minulosti neboli THV portály ničím nezvyčajným. Jednoducho toto je to najlacnejšie funkčné riešenie, aké ste mohli nájsť vo federálnom katalógu KSBV - teda skratka od Konštrukčný Systém Banskej Výstavby“.

Vyjasnenie problému s portálom

   K portálu mi poslal stanovisko aj ďalší hodrušský znalec Ing. Ivan Lepeň a toto stanovisko bolo pre mňa povzbudivé, I. Lepeň hovorí : pri pohľade na tento portál  som už spomínal, že takto vyzeral prapôvodný vstup pri otváraní bane na meď v Hodruši presne v rokoch 1952-1953. Treba pozrieť pár záberov zo žurnálu SFU čo bol v archíve kde sa ukazuje ako otvárajú baňu v Hodruši. Otvárali zrejme baňu Rozálku. V tom období sa žiadna iná nová neotvárala.

   Čo povedať na záver v Kokave nad Rimavicou skutočne vznikol portál podľa medenej bane v Hodruši, povedzme, že to bola „tunelová moderna“, ale taká to už bola doba, no aj tak pamiatka pre nie príliš frekventovaný banícky kraj  to nebola najhoršia alternatíva, žiaľ pri likvidácii nerudného baníctva v deväťdesiatych rokoch sa stopy po tejto bani boli tak dokonale zlikvidované, že sa len veľmi ťažko dajú nájsť.