Železné rudy, grafit a scheelit /minerál slúžiaci, ako surovina na výrobu volfrámu/ - prieskumné a kutacie práce v kokavskom regióne

Železné rudy

    O kutacích prácach za objavom železnej rudy v regióne Kokavy nad Rimavicou sa zmieňuje Leon Sokolovský následovne, dovolím si ho citovať:

„Niekedy v prvej polovici sa v polovici 18. storočia  v Kokave nad Rimavicou na vrchu Ďubákovo uskutočnili pokusy o otvorenie železorudnej bane.  O jej ďalšej existencii sa  nezachovali žiadne správy a zanikla asi čoskoro po jej založení, lebo už jej začiatočné výnosy boli nedostatočné. Mohli však pri tom pôsobiť aj iné neznáme príčiny. Vyhľadávacie práce na železnú rudu sú však doložené aj k roku 1870 – dal ich robiť gróf Anton Forgáč. Kutalo sa pod Slopovom, na Kohútovskom, na Jasenine, na Farkaške aj inde – podľa všetkého bez významnejších výsledkov.“

     Ja by som si dovolil predstaviť výsledky rozsiahlejších kutacích prác, ktoré sa uskutočnili v druhej polovici 20. storočia, podľa archívnych materiálov Ústredného banského archívu v Banskej Štiavnici. Materiál som čerpal zo záverečnej správy autorov Ing. Jána Kluberta a Pavla Soboliča „O vyhľadávacom prieskume k 1. I. 1959“, Ústredný geologický úrad Praha, geologický prieskum Turčianske Teplice.

      Správa uvádza, že prvý prieskum sa konal na oboch stranách rieky Kokavka 2,5 km severozápadne od Kokavy nad Rimavicou pri štátnej ceste Kokava – Kriváň.

Sonda pri štátnej ceste Kokava-Kriváň

      Zdá sa, že tento prieskum bol veľmi dôsledný a na dlhšie obdobie do budúcnosti zmazal nádeje na serióznu možnosť ťažiť rudu v Kokave nad Rimavicou. V rámci tohto prieskumu, ktorý sa začal v roku 1951 geologickým mapovaním okolia sa ďalej  pokračovalo v roku 1952 baníckymi prácami, pri ktorých bolo vybudované 734 metrov chodieb, 40 bežných metrov úpadnice a predbežne boli výpočtom určené zásoby železnej rudy – 336000 ton železnej rudy. Jedná sa o rudu skarnového typu ktorá je tu  uložená v systéme šošoviek. Ako mineralogická zaujímavosť dajú sa tu nájsť minerály Biotitovce, Granátovce a Chlority.MnO,

      Chemické zloženie rudy je nasledovné 37,04% Fe2O3, z toho 24, 74% Fe, 5,8%MnO, 26,88% SiO2,1,42%S, 2,89%CaO, 7, 13%MgO. 0,21%P, 11%Al2O3, 0,14Cu. V podstate sú dosť chudobné rudy a s ohľadom na technologické spracovanie aj príliš kyslé, teda s vysokým obsahom SiO2.

       Druhý prieskum bol v tomto období realizovaný po prerušení /začiatok 1953/ v roku 1958, keď tu bolo realizované 14 prieskumných vrtov, pracovisko sa nachádzalo asi 4 km od Kokavy nad Rimavicou, vlastne je to jedno z ložísk popisovaných v predchádzajúcom odstavci, znova sa jedná o ložisko skarnového typu s nasledovným chemickým zložením : 25,28 % Fe, 44,86% SiO2, 2,73%Mn, ďalej s obsahom oxidov Al, Ti, Na, P, V, Ca, Mg, S, K, Ge, Co.

      S rudou sa robilo aj pokusy s jej spracovaním magnetickou separáciou, výsledky neboli pozitívne. Celý prieskum bol uzatvorený s tým, že ruda je ťažko spracovateľná a jej zásoby sú tak nízke, že ťažba neprichádza do úvahy.

Druhá sonda na Hrabinách

     Grafit

    Grafit je v podmienkach surovinovej základne Slovenskej republiky netradičnou surovinou a v minulosti mu bola venovaná pozornosť skôr len ako litologickému a petrogenetickému fenoménu, hoci z histórie sú známe grafitové ložiská, ktoré v roku 1901 objavil banský podnikateľ E. H: Barter zo Štítnika. Nachádzali sa tu dva grafitové ťahy jeden pri Kocihe a druhý asi 2 km od obce Rimavská Baňa. Vyťažený grafit bol dodávaný do železiarní v maďarskom Ozde a okolitým železiarňam, je však zaujímavé, že sa predával aj súkromným osobám, ktoré ho používali na natieranie sporákových platní. Bane na grafit neboli píliš výnosné a v roku 1927 nebola v prevádzke ani jedna baňa.

    Prieskum po hľadaní grafitu sa obnovil po roku 1990 v rôznych lokalitách Slovenska Geologickým prieskumom , š, p. Spišská Nová Ves, zaoberať sa budem len ložiskom grafitu z regiónu Kokavy nad Rimavicou. Vyhľadávacím  územím na ktoré sa pracovníci spomínaného ústavu sústredili bol priestor situovaný 2 km severozápadne od Kokavy nad Rimavicou po oboch stranách cesty vedúcej do Hriňovej /štátna cesta Kokava-Kriváň/ Práce boli realizované na ploche 4, 16 km štvorcových, v ryhách a vrtoch do hĺbky 150-200metrov. Na tejto lokalite vystupuje grafit v jasne vyvinutej hexagonálnej modifikácii s dihexagonálnou-dipyramidálnou súmernosťou. Jeho jedinci dosahujú v priereze veľkosť od 0,1 do 0,8 mm, pričom 70% z nich dosahuje 0,3 mm. Pri tomto výskume  boli overované aj podmienky upraviteľnosti hornín, a návrh technologického postupu pri výrobe grafitu. Na základe zistených technologických vlastností boli výsledky veľmi nádejné. Obsah organického uhlíka v rude bol na kokavskej lokalite 3,99%, ako som už spomínal  s veľmi dobre usporiadanou kryštalickou štruktúrou. Grafit bol veľmi dobre flotovateľný s preukázaným obohatením.

    Vzorky z Kokavy nad Rimavicou obsahovali ako výsledný obsah grafitu 78 % Corg. /organický/.Výťažnosť grafitu bola 90-94 %. Získaný grafit sa dal ešte jednoduchou chemickou úpravou v kyslom prostredí zušľachtiť na 96-97 %.

   Sheelit

  V roku 1993 bola ukončený prieskum v lokalite Sinca zameraný na mastenec a iné sprievodné suroviny, pričom bol zistený hlavne spoločný výskyt seelitu minerálu, z ktorého sa priemyselne vyrába volfrám /W/ s mastencom na otvorenom ložisku na Sinci. Nové mastencové ložiská neboli overené.