Železné rudy
O kutacích
prácach za objavom železnej rudy v regióne Kokavy nad Rimavicou sa
zmieňuje Leon Sokolovský následovne, dovolím si ho citovať:
„Niekedy v prvej
polovici sa v polovici 18. storočia
v Kokave nad Rimavicou na vrchu Ďubákovo uskutočnili pokusy
o otvorenie železorudnej bane.
O jej ďalšej existencii sa
nezachovali žiadne správy a zanikla asi čoskoro po jej založení, lebo už
jej začiatočné výnosy boli nedostatočné. Mohli však pri tom pôsobiť aj iné
neznáme príčiny. Vyhľadávacie práce na železnú rudu sú však doložené aj
k roku 1870 – dal ich robiť gróf Anton Forgáč. Kutalo sa pod Slopovom, na
Kohútovskom, na Jasenine, na Farkaške aj inde – podľa všetkého bez významnejších
výsledkov.“
Ja by som si
dovolil predstaviť výsledky rozsiahlejších kutacích prác, ktoré sa uskutočnili
v druhej polovici 20. storočia, podľa archívnych materiálov Ústredného
banského archívu v Banskej Štiavnici. Materiál som čerpal zo záverečnej
správy autorov Ing. Jána Kluberta a Pavla Soboliča „O vyhľadávacom
prieskume k 1. I. 1959“, Ústredný geologický úrad Praha, geologický
prieskum Turčianske Teplice.
Správa uvádza,
že prvý prieskum sa konal na oboch stranách rieky Kokavka 2,5 km severozápadne
od Kokavy nad Rimavicou pri štátnej ceste Kokava – Kriváň.
| Sonda pri štátnej ceste Kokava-Kriváň |
Zdá sa, že tento
prieskum bol veľmi dôsledný a na dlhšie obdobie do budúcnosti zmazal
nádeje na serióznu možnosť ťažiť rudu v Kokave nad Rimavicou. V rámci
tohto prieskumu, ktorý sa začal v roku 1951 geologickým mapovaním okolia
sa ďalej pokračovalo v roku 1952
baníckymi prácami, pri ktorých bolo vybudované 734 metrov chodieb, 40 bežných
metrov úpadnice a predbežne boli výpočtom určené zásoby železnej rudy –
336000 ton železnej rudy. Jedná sa o rudu skarnového typu ktorá je tu uložená v systéme šošoviek. Ako mineralogická
zaujímavosť dajú sa tu nájsť minerály Biotitovce, Granátovce
a Chlority.MnO,
Chemické
zloženie rudy je nasledovné 37,04% Fe2O3, z toho 24, 74% Fe, 5,8%MnO,
26,88% SiO2,1,42%S, 2,89%CaO, 7, 13%MgO. 0,21%P, 11%Al2O3, 0,14Cu.
V podstate sú dosť chudobné rudy a s ohľadom na technologické
spracovanie aj príliš kyslé, teda s vysokým obsahom SiO2.
Druhý prieskum
bol v tomto období realizovaný po prerušení /začiatok 1953/ v roku
1958, keď tu bolo realizované 14 prieskumných vrtov, pracovisko sa nachádzalo
asi 4 km od Kokavy nad Rimavicou, vlastne je to jedno z ložísk
popisovaných v predchádzajúcom odstavci, znova sa jedná o ložisko
skarnového typu s nasledovným chemickým zložením : 25,28 % Fe, 44,86%
SiO2, 2,73%Mn, ďalej s obsahom oxidov Al, Ti, Na, P, V, Ca, Mg, S, K, Ge,
Co.
S rudou sa
robilo aj pokusy s jej spracovaním magnetickou separáciou, výsledky neboli
pozitívne. Celý prieskum bol uzatvorený s tým, že ruda je ťažko
spracovateľná a jej zásoby sú tak nízke, že ťažba neprichádza do úvahy.
| Druhá sonda na Hrabinách |
Grafit
Grafit je
v podmienkach surovinovej základne Slovenskej republiky netradičnou surovinou
a v minulosti mu bola venovaná pozornosť skôr len ako litologickému
a petrogenetickému fenoménu, hoci z histórie sú známe grafitové
ložiská, ktoré v roku 1901 objavil banský podnikateľ E. H: Barter zo
Štítnika. Nachádzali sa tu dva grafitové ťahy jeden pri Kocihe a druhý asi
2 km od obce Rimavská Baňa. Vyťažený grafit bol dodávaný do železiarní
v maďarskom Ozde a okolitým železiarňam, je však zaujímavé, že sa
predával aj súkromným osobám, ktoré ho používali na natieranie sporákových
platní. Bane na grafit neboli píliš výnosné a v roku 1927 nebola
v prevádzke ani jedna baňa.
Prieskum po
hľadaní grafitu sa obnovil po roku 1990 v rôznych lokalitách Slovenska
Geologickým prieskumom , š, p. Spišská Nová Ves, zaoberať sa budem len ložiskom
grafitu z regiónu Kokavy nad Rimavicou. Vyhľadávacím územím na ktoré sa pracovníci spomínaného
ústavu sústredili bol priestor situovaný 2 km severozápadne od Kokavy nad
Rimavicou po oboch stranách cesty vedúcej do Hriňovej /štátna cesta Kokava-Kriváň/
Práce boli realizované na ploche 4, 16 km štvorcových, v ryhách a vrtoch do
hĺbky 150-200metrov. Na tejto lokalite vystupuje grafit v jasne vyvinutej
hexagonálnej modifikácii s dihexagonálnou-dipyramidálnou súmernosťou. Jeho jedinci
dosahujú v priereze veľkosť od 0,1 do 0,8 mm, pričom 70% z nich dosahuje
0,3 mm. Pri tomto výskume boli overované
aj podmienky upraviteľnosti hornín, a návrh technologického postupu pri
výrobe grafitu. Na základe zistených technologických vlastností boli výsledky
veľmi nádejné. Obsah organického uhlíka v rude bol na kokavskej lokalite
3,99%, ako som už spomínal s veľmi
dobre usporiadanou kryštalickou štruktúrou. Grafit bol veľmi dobre flotovateľný
s preukázaným obohatením.
Vzorky
z Kokavy nad Rimavicou obsahovali ako výsledný obsah grafitu 78 % Corg.
/organický/.Výťažnosť grafitu bola 90-94 %. Získaný grafit sa dal ešte jednoduchou
chemickou úpravou v kyslom prostredí zušľachtiť na 96-97 %.
Sheelit
V roku 1993
bola ukončený prieskum v lokalite Sinca zameraný na mastenec a iné sprievodné
suroviny, pričom bol zistený hlavne spoločný výskyt seelitu minerálu, z ktorého sa priemyselne vyrába volfrám
/W/ s mastencom na otvorenom ložisku na Sinci. Nové mastencové ložiská
neboli overené.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára