Kokavci prišli na oslavy 1. mája 1952 v Hnúšti v kabaniciach na nemeckom bojovom vozidle

Nemecké bojové vozidlo, ako alegorický voz na oslavách 1. mája v Hnúšti

Oslavy 1. mája mali v Kokave nad Rimavicou silnú tradíciu už za prvej Československej republiky / na viacerých miestach som o tom písal/. Po druhej svetovej vojne, keď sa okresným mestom stala Hnúšťa presunuli sa tieto oslavy do tohoto mesta, nebolo to už to pravé prvomájové, ale chodiť sa tam muselo, také bolo želanie politických orgánov a pre nás žiakov našich učiteľov. Ja som už bol v roku 1952 pionierom a o to bola povinnosť ešte väčšia a  navyše museli sme ísť len v košeli s pionierskou šatkou. Niekedy bola taká zima a dážď, že to hraničilo so zdravým rozumom.
   Pamätám si aj na tento 1. máj, po sprievode som pomáhal otcovi čapovať a predávať pivo, mali sme stánok na frekventovanom mieste, pred Máriassyho záhradou /krásny park v Hnúšti/. Atmosféra však vždy bola vynikajúca. Otec mi natoľko dôveroval a stretol tam toľko kamarátov, že ma nechal čapovať a predávať pivo /nevylučovali sa ani poldecáky/ aj niekoľko hodín samého a ja som sa len triasol, že vypredám rozčapovaný sud a nový si neviem naraziť /uviesť do prevádzky/. Ale vždy to skončilo dobre.
   Teraz niečo k úvodnej fotografii a nadpisu článku. Ľahké bojové vozidlá nemeckej armády boli medzi nami deťmi počas vojny veľmi populárne, najmä našim obdivom. Dedinskí chlapci, ktorí pred tým obdivovali skôr autá s reaktorom na drevený pohon, Tu odrazu prišiel do Kokavy stroj, ktorý mal pásy a na každé  miesto v teréne sa dostal, navyše v zadnej časti mal vrtuľku, ktorá mu pomáhala prekonať vodnú prekážku. Bol to pre nás siedmy div sveta, vojna skončila a niekoľko týchto nemeckých bojových vozidiel v obci zostalo volali sa HAKL, alebo HAKLE, náš obdiv o ne sa neznížil. Dva boli zaparkované vo dvore opravára automobilov pána Švingála. Ťažko sa dá zistiť, ako sa dostali do majetku vzniknutého Jednotného roľníckeho družstva, ale to ich využilo na plno.
    Práve v tom čase sa začali na oslavách 1. mája objavovať alegorické vozy a kokavské JRD /Jednotné roľnícke družstvo/ prišlo na oslavu s týmto HAKLOM, vizitka na fotografii "1200 kg maštaľného hnoja", znamenalo to, že dokáže vyviesť toľko maštaľného hnoja do vysoko položených kokavských polí. Za volantom HAKLa sedí Ján Trhan st., vedľa neho Ondrej Sakáloš a Ján Zajac. Upozorňujem, že všetci na HAKLI majú kokavské kabanice. V pozadí vidieť fúzatého Tibora Mihóka /legendárny kokavský pekár/. Za povšimnutie stoja aj mávatka a už vtedy populárna Picasova holubica.
    V neskoršom období sa HAKL plne zúčastňoval pri budovaní televízneho vykrývača pre Kokavu a skutočne tu došlo k úplnému naplnenia hesla "prekovajte meče na pluhy".
   Za fotografiu ďakujem Pavlovi Halukovi a hodnotím ju, ako najlepšiu fotografiu z prvomájových osláv.