Dvaja kokavskí predsedovia MNV /teraz starostovia/ v päťdesiatych rokov 20.storočia

Predsedovia MNV Kokava nad Rimavicou Štefan Beracko a Gustáv Štuller

 

 Päťdesiate roky 20. storočia neboli politicky jednoduché  a zvlášť pri vedení takej  veľkej obce akou bezosporu Kokava nad Rimavicou bola. V roku 1950 mala obec 5301 a v roku 1961 5639 obyvateľov. V tom čase to  bola roľnícka obec a hlavnou témou a úlohou bolo vysporiadanie sa s bývalými členmi Hlinkovej strany a Hlinkovej gardy / známy štátny komisár Eduard Pauchlík ušiel niekde asi spolu s nemeckou armádou do západných Čiech a nikdy sa do Kokavy nevrátil/. Neskôr sa začína realizovať smutne známa kolektivizácia poľnohospodárstva a teda praktické  zakladanie Jednotných roľníckych družstiev.   V  mnohých prípadoch násilným spôsobom. Vlastne to znamenalo, že  roľníkom bol skoro nasilu  odobratý majetok. Také metódy zanechali stopy aj na vzťahoch medzi obyvateľmi obce.
   Táto téma však nie základnou pre tento článok ide len o poukázanie na zložitosť doby, v ktorej sa dvaja mladí ľudia dostali do vedenia obce Kokava nad Rimavicou.
    Gustav Štuller /1919-1989/ sa stal ako 45 ročný  predsedom MNV 16.5. 1954, pochádzal zo starej sklárskej rodiny, toto meno môžeme nájsť skoro v každej starej sklárni na Slovensku. Nebudem hodnotiť ako sa mu vo  funkcii predsedu MNV darilo, alebo nedarilo, ale už skutočnosť, že do vedenia roľníckej  obce sa dostal robotník mohla spôsobovať vzťahové problémy problémy navyše, ako bolo vtedy prikázané predseda musel to byť člen Komunistickej strany. Jeho tajomníkom bol Štefan Beracko. Gustav Štuller zastával  funkciu predsedu MNV do 2. 6. 1957, keď ho vo funkcii nahradil tajomník Štefan Beracko /1929-2010/, ako 28 ročný. Jeho mandát padol do ešte horšieho obdobia.
   Ešte pár slov k profesionálnej dráhe. Gustav Štuller sa na konci vojny aj s celou rodinou sťahuje do Košťan u Teplic Šanova, spolu s mnohými Utekáčskym a Kokavskými sklárskymi rodinami kde nahradzujú sklárov, ktorí boli vysťahovaní z Českého pohraničia.. On sa neskôr so  svojou rodinou sa vracia na Slovensko, zbytok rodiny /rodičia a súrodenci/ sa už na Slovensko nikdy nevrátil. Po  nezvolení za predsedu MNV v Kokave nad Rimavicou, sa ako komunista prihlásil na budovanie hlinikárne v Žiari nad Hronom, kde prebiehala celoštátna akcia "1000 komunistov na výstavbu hlinikárne". V Žiari  sa vyučil za murára, ale svoje sklárske remeslo neopustil. Vrátil sa znova k fúkanie sklenených baniek na Utekáči.
    Vráťme sa však k Štefanovi Berackovi. Zložité obdobie začiatkov kolektivizácie prebiehalo v Kokave práve v čase, keď prevzal funkciu predsedu MNV a pre veľký direktívny tlak od nadriadených orgánov, nevedel vždy a v každom prípade v riešení tejto úlohy postupovať dosť citlivo, čím si vyslúžil u viacerých obyvateľov obce nevraživosť a v niektorých prípadoch aj osobné nepriateľstvo.  Funkciu predsedu MNV vykonával až do roku 1976 aj napriek rôznym osobným nepriateľstvám. Jeho angažovanosť pri podpisovaní petičných hárkov na podporu politiky A. Dubčeka v auguste 1968, kde sa i sám podpísal, kvalifikoval OV KSS v Lučenci ako dôkaz, že protestoval proti vstupu vojsk varšavskej zmluvy na naše územie, preto ho nechal odvolať z funkcie predsedu a preradiť do funkcie tajomníka MNV v Kokave nad Rimavicou.
   Štefan Beracko vykonával funkciu predsedu MNV do 10. júna 1976 a do roku 1990 pracoval ďalej, ako tajomník MNV.
   Záverom sa dá povedať, že Kokava nad Rimavicou úspešne prešla týmito kritickými rokmi. Za poskytnutie niektorých podkladov, ako aj fotografie ďakujem Pavlovi Halukovi