Štátna cesta Kokava nad Rimavicou – Kriváň slúži už tri štvrtiny storočia

Tento príspevok spracoval Juraj Laššák rodák zo Šoltýsky


   Úsek štátnej cesty uvedenej v nadpise má v systéme slovenských ciest v súčasnosti označenie II/526. V čase prípravy na jej výstavbu bol súčasťou naplánovanej cestnej magistrály, ktorá sa v dobovej tlačí spomína ako Južná silničná magistrála a viedla v smere Levice – Hontianske Nemce – Senohrad – Stará Huta - Podkriváň – Rimavská Kokava – Klenovec – Hnúšťa - Jelšava – Rožňava.
   Úsek cesty Klenovec – Kokava nad Rimavicou bol ukončený v r. 1930.  viac pozri tu Po skončení jeho výstavby sa očakávalo pokračovanie výstavby na úseku Kokava – Látky – Podkriváň (Kriváň bol v tom čase vnímaný viac ako lokalita kde je umiestnená nákladná železničná stanica pre Detvu). Pre nedostatok peňazí sa jej pokračovanie oneskorilo. Prípravy na zahájenie výstavby na tomto úseku prebiehali v roku 1935. V priebehu roka boli uskutočnené 3 pochôdzky za účelom vytýčenia trasy cesty ako aj jednania o zabratí pozemkov pod jej výstavbu. Práce na projektoch mostov sa robili v rokoch 1935-1936 na Krajinskom úrade v Bratislave. Projektantom bolo Oddelenie 23. – Stavby mostné a zvláštne konštrukcie staviteľské.
   Cesta sa začala stavať na jar v roku 1936. Zakrátko po začatí stavebných prác došlo 16. apríla 1936 na celom stavebnom úseku k štrajku stavebných robotníkov, pretože firmy ktoré vyhrali konkurzy, nedodržali mzdové podmienky podľa prísľubu (2,40 Kč/hod) s ktorým do konkurzu išli a vyplácali len 1,60 Kč/hod. Cestu z Látok smerom do Kokavy n/Rim. na prvom úseku stavala firma Felio a Magnousek staviteľská firma I. úseku št. cesty Látky – Kokava n/Rim. U nej boli zamestnaní aj obyvatelia z Látok a okolia). Druhý úsek cesty od Línie (hranice katastra Kokavy n/Rim.) stavala firma Stavba štát. silnice Látky – Kokava, II. Čiast. - Inž. Ladislav HITŠ Košice, ktorá zamestnávala občanov z okolitých osád (Ďubákovo, Šoltýska, Polianky, Mláky, Paseky). Konkurz na výstavbu III. úseku cesty z Kokavy nad Rim. po hranicu kokavského chotára (Línia) stavala česká stavebná firma Ing. Ján Kódl a Ing. Ján Trhal a spol.

Jedna stránka z pracovnej knižky Richarda Kafku /1889/, ktorý na ceste pracoval v roku 1938 u firmy KODL a KRHAL

Na tomto úseku pracovali predovšetkým nezamestnaní sklári a robotníci z Kokavy nad Rim, ktorí prišli o zamestnanie po zastavení výroby v Tabuľovej sklárni v Kokave nad Rim. a obmedzení výroby v sklárni Clára v Utekáči. Po viacerých a zdĺhavých jednaniach medzi firmami a robotníctvom sprostredkovaných Okresným úradom v Lučenci (aj v Rim. Sobote) došlo k dohode. Po šiestich týždňoch trvania štrajku robotníci nastúpili do práce a firmy začali vyplácať 1,90 – 2,10 Kč/hod. S najväčšou razanciou sa svojich práv domáhali najmä pracovníci na III. úseku z Kokavy n/Rim. po hranicu kokavského chotára na Línii. Pripojili sa k ním aj pracovníci na úseku II. z Línie po Látky a tiež z úseku I. z Látok do Kriváňa. Štrajkujúcich prišiel do Kokavy podporiť aj vtedajší poslanec za KSČ Dr. Vladimír Clementis. Štrajk podporovali stavební robotníci z celého Slovenska.

Robotníci zo Šoltýsky spolu s riadiacimi pracovníkmi

   Jej výstavba trvala do jesene 1938. V októbri 1938 bola zriadená na novovybudovanej štátnej ceste pravidelná autobusová linka z železničnej stanice Kriváň – do železničnej stanice
Kokava nad Rimavicou. Otvorenie prevádzky sa snažila propagandistický využiť Hlinková slovenská ľudová strana, ktorá to spájala s vyhlásením autonómie Slovenska v rámci 1. ČSR. Autobus premával na trase aj počas 2. sv. vojny až do príchodu okupačných nemeckých vojsk. Pred ich príchodom občania ukryli autobus na Detvianskej Hute. Nemci ho 28. októbra 1944 objavili a zobrali sebou. Autobusová linka bola obnovená až po skončení 2. sv. vojny.
   Ešte v roku 1938 bola k nej začatá výstavba prípojky Hriňová – Brezno. V roku 1945 bola začatá aj výstavba prípojky smerom na Málinec v úseku Polianky – Vlčovo. Tento úsek stavala firma Inž. Miroslav Říha Banská Bystrica. Most ponad rieku Ipeľ, ktorým sa cesta od Vlčova pripájala na cestu od Kokavy bol dokončený v roku 1953. Úsek cesty z Vlčova (Ipľa) do Málinca bol vybudovaný ešte v období existencie sklárskych hút v doline Ipľa.
   Od svojho postavenia mala cesta len prašný povrch. Zmenilo sa to až v roku 1961, keď bola na jej povrch položená vrchná vrstva z asfaltu.
V októbri 1966 bola dokončená výstavba a odovzdaná do užívania miestna prípojka do Šoltýsky. Pokračovanie do Ďubákova bolo ukončené a odovzdané do užívania v októbri 1967.
Hoci bola cesta stavaná podľa spomínania pamätníkov bez akejkoľvek mechanizácie, s výnimkou „huntov“, slúžiacich na prevoz zeminy a kameňov, ktoré tlačili robotníci po koľajniciach, a válcov na jej zhutňovanie, dobre slúžila viac ako 66 rokov. V roku 2005 sa začal nad Hriňovou, asi 100 metrov od výjazdu z nej do chatárskej kolónie v Skalisku smerom na Detviansku Hutu zosúvať jej povrch. V nasledujúcom roku bol zosuv opravený. V roku 2007 sa začal zosúvať povrch vozovky za križovatkou na Málinec, pred hranicou s katastrom obce Kokava na dvoch miestach. A tiež na treťom úseku od hranice okresu Detva po Líniu neďaleko chaty Ipeľ. Zosúvanie vozovky bol možno dôsledok jej neúmerného zaťaženia od ťažkých nákladných aut zvážajúcich drevo, pretože v tom čase sa zvýšila frekvencia ich jázd. V dobe keď sa cesta projektovala ťažkotonážne nákladné auta o takej vysokej hmotnosti ešte nejestvovali, takže určite nebola navrhovaná na takú nadmernú záťaž.
Ešte firma zodpovedná za jej prevádzku nestihla ani opraviť 3 spomenuté prepadajúce sa miesta (pre nedostatok finančných prostriedkov), došlo v roku 2010 k jej poškodeniu na 3 úsekoch z Látok po Chocholnú následkom podmytia vodou počas prudkej letnej búrky. Z toho jeden úsek bol priamo za autobusovou zástavkou v obci Látky. V roku 2011 bola cesta na všetkých troch poškodených úsekoch z Látok po Chocholnú opravená. Začatá bola oprava aj zosúvajúcich sa úsekov od križovatky na Málinec po Líniu. V roku 2012 boli opravy na všetkých úsekoch ukončené (obrázok ukazuje práce na jej oprave v máji 2012). V tomto roku obnovili takmer na celej jej dĺžke asfaltový povrch. Podľa rozpočtu si rekonštrukcia vyžiadala náklady vo výške 2 milióny Eur z prostriedkov VUC.