Možno to znie
neuveriteľne, ale v dvadsiatych až tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia
intenzívne pracoval na Utekáči detský divadelný krúžok a zachovali sa aj
fotografie z jeho vystúpení. Určite tento krúžok mal mimoriadne výchovný
vplyv na družný život a kultúrnu úroveň v tejto sklárskej osade.
Mladí ľudia boli
vedení a kultúrne vzdelávaní pod vedením pravdepodobne kvalitných
pedagógov. Na tamojšej škole pôsobil od roku 1920 český učiteľ Miloslav Lahulek
a tento sa stal priekopníkom detského ochotníckeho divadla. Je pravda, že
ako Čech lepšie poznal českú dramatickú tvorbu a túto niekedy aj prekladal
do slovenčiny. Ako prvú nacvičil už roku 1921 s deťmi hru F. Procházku „Popelka“
/Popoluška/ o dva roky neskôr hru F. Kňourka „Deň slobody“, v roku
1923 hru Uhlírovej-Štetkovej „Zlatý lupienok“ a v roku 1927 hru J.
Pruchu „Pre tatíčka prezidenta“. V tom istom roku M. Lahulek
z Utekáča odchádza na podkarpatskú Rus.
Jeho nástupcom
v detskom divadelnom krúžku sa stal kokavský rodák Štefan Bobro, ktorý
uviedol dve hry „Kúzelný lampáš“ v roku 1927 „Vlastnou silou“ v roku 1930. /spracované podľa publikácie P. Spišiaka . Ochotnícke divadlo v kokavskom regióne v rokoch 1872-1992/.
| Po predstavení Popolušky v roku 1933 |
Ja by som si
dovolil publikovať fotografiu na ktorej je detský divadelný súbor po odohraní „Popelky“
28.10. 1933, teda pravdepodobne z príležitosti oslavy výročia vzniku Československej
republiky. Na fotografii v zadnom rade je J. Vídenský, ktorý hru nacvičil
a režíroval. Za povšimnutie stoja nápadité kostými hrajúcich detských
hercov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára