Šťavica z Chorepy najlepšie chutila z hlinených krčahov

    V Kokave nad Rimavicou sú dva pramene minerálnej vody, v miestnom pomenovaní šťavice, ktoré možno vyvierajú z dvoch strán toho istého vrchu Slopova. Pravdu povediac častejšie som chodieval na tú šťavicu v Chorepe, ktorá sa nachádza na ceste smerom na Klenovec pri odbočke do ľava naproti Brnákovu /alebo pri Kulichovej kolešni/. Túto sme dosť často navštevovali vyzbrojený demižónmi a sklenenými fľašami. Našťastie plastové fľaše vtedy ešte neexistovali. Ja som chodil najradšej vtom čase možno s päťdesiat ročným hlineným krčahom, ale o ňom si ešte niečo napíšeme.

   RNDr Milan Galko zaradil tieto vody medzi „Prírodné minerálne vody stolové“ /podľa ČSN 86800/ a o šťavici v Chorepe píše, že sa jedná o puklinový prameň zachytený v betónovej šachte. Sila vody a prameňa v lete slabne znižuje sa obsah CO2, ale naopak v zime pribúda aj vody a zvyšuje sa aj jej sila. Výdatnosť prameňa je 3,0 litra za minútu, teplota 9,5 stupňa Celsia, celková mineralizácia 920,56 miligramov na liter a obsah oxidu uhličitého 1018,0 miligramov na liter. Jedná sa o prírodnú , uhličitú, železitú, studenú, hypotonickú vodu.

   Prameň šťavice na vyšnom konci je stabilný pokiaľ sa týka výdatnosti a chemizmu, nemení sa počas roka. Má nasledovné parametre výdatnosť 1 liter za minútu, teplota vody 10 stupňov Celsia, celková mineralizácia 638,63 miligramov na liter, obsah oxidu uhličitého 2225,0 miligramov na liter.

    Vráťme sa k tomu hlinenému krčahu, ktorý pravdepodobne vyrobili v Hrnčiarských Zalužanoch. Predstavujem Vám ho na fotografii,  je to neskutočne dômyselný výrobok. Na uľahčenie jeho čistenia má vo svojom vnútri uzatvorenú guličku, v hrdle, ktorým sa do neho nalievala voda má na pevno zabudovanú sieťku a na dutej rúčke má vytvorený majstrom hrnčiarom taký malý cucáčik, z ktorého sa dá voda pohodlne piť. Najväčším výdobytkom krčaha je však  využitie fyzikálneho zákona, že voda aby sa odparovala potrebuje na svoj odpar skupenské teplo, ktoré si logicky odoberá z  krčaha a z tej tekutiny, ktorá sa odparuje čím dochádza k stabilizácii teploty vody v krčahu. Tento problém  je na tomto dômyselnom krčahu vyriešený tak, glazúrovaná je len jeho polovica a zo spodnej časti sa  voda v mikromnožstvách dostáva na povrch a vlastne ochladzuje vodu v krčahu, minimálne jej nedovolí sa tak rýchlo otepľovať.


    Šťavica z tohto krčaha chutila najlepšie, krčah má viac, ako 100 rokov, je výborne opatrovaný a je to veľká pamiatka na moju starú mamu.