Torzo sochy z bývalého zlatnianského parku, alebo zlatnianska "biela pani" je stále tu

Pohľad na torzo sochy v Zlatne

Históriu sklárskej rodiny Zahnovej podrobne spracoval Dr. J. Žilák /„Rodina Zahnová v slovenskom sklárstve“ Obzor Gemera No 2,1990/ . Zahnovci prišli do strednej Európy koncom 18. storočia z Holandska, prešli Českom a zakotvili na Slovensku. Na Slovensku sa stali árendátormi a neskôr aj majiteľmi sklární na strednom Slovensku. Posledný majiteľ zlatnianskej sklárne z tohoto rodu Ján Juraj Zahn ml. /1803-1873/ sa dokonca narodil v Kokave musíme však povedať, že táto okolnosť nie je doložená matrikou. /V niektorých materiáloch sa uvádza, ako J. G. Zahn, preto, že tam meno nie je preložené do slovenčiny a uvádza sa, ako Johan Georg Zahn/. V roku 1827 si teda tento J. J. Zahn prenajal skláreň vo Vlkove a po vybudovaní sklárne v Zlatne /1833/ sa v roku 1837-1838 presťahoval do nového kaštieľa.


Františka Záhnová, rod. Wallnerová /1812-1839/

Už pred tým v roku 1827 uzavrel manželstvo s Františkou Wallnerovou z Betliara.

Z hľadiska podnikateľskej činnosti sa mu v Zlatne darilo, bolo tu zavedených niekoľko nových technológií, výrobky zo Zlatna boli žiadané v celej Európe a súčasne získavali trofeje na rôznych výstavách v zahraničí. Ešte aj dnes, keď už skláreň nepracuje môžeme krehké sklárske výrobky obdivovať v mnohých múzeách, podľa Dr. Žiláka v Budapešti, Viedni, Londýne a Paríži.

Vráťme sa však k súkromnému životu J. J. Zahna ml. tu nemal toľko šťastia, veľké nešťastie ho stihlo 20. augusta 1839, keď mu zahynula manželka Františka vo veku 27 rokov. Čo sa vlastne stalo, archívne materiály popisujú priebeh nehody tak, že na vrchu Zlatno následkom pádu z voza si zlomila krk a umrela. Nehodu spôsobili splašené kone a podľa ústneho podania zahynul s ňou aj jej syn Andrej. Informácia o smrti syna Andreja pri nehode sa nepotvrdila, syn Andrej umrel, ako šesť ročný v Zlatne roku 1842, bola to ďalšia rana v živote J. J. Zahna ml. Tento dal na pamiatku svojej manželky vybudovať v zlatnianskom anglickom parku pamätník, ktorý predstavoval sochu matky s dieťaťom. Kamenná socha bola postavená pri studničke, ktorú pravdepodobne miestni obyvatelia nazvali „Pri pani“, alebo podľa niektorých zlatňancov aj pri "Bielej pani". Kamenná socha bola obrátená k miestu tragickej nehody a údajne stála na mieste jej posledného odpočinku. Žiaľ socha neodolala pozornosti vandalom a bola zničená, bola jej odrazená hlava a tak sa zachovala len kamenná bezhlavá postava ženy držiacej dieťa. Fotografie súčasného stavu mi pre príspevok poskytol p. R. Dymo.

Aj táto etapa po rozbití sochy mala svoju históriu, skutočnosťou však je, sa našli ľudia, ktorí zbytky sochy, teda jej torzo vystavili na náš obdiv. Je to už však iná história.

Ešte malá poznámka k osudu J. J. Zahna, v roku 1847 mu umrela 65 ročná matka a po tejto udalosti sa úplne uzavrel, zostal neprívetivý, drsný, ale predovšetkým sa venoval práci v sklárni, na úrovni výroby sa to aj veľkým progresom prejavilo. Ján Juraj Zahn umrel v Zlatne roku 1873. Pochovaný bol do krypty, ktorú si dal v parku vybudovať. Tá však je už tak isto zbúraná.

Detailný pohľad na sochu