Aký bol kaštieľ na Zlatne pred rokom 1868 a aký je dnes

Rodina Knopflerová a Noveková pred kaštieľom v Zlatne, okolo roku 1903-1904

V roku 1868 vyšla v Budapešti po maďarsky napísaná encyklopédia „Magyarország és Erdély képenbek“ a v tejto sa o Zlatne neďaleko Kokavy píše :

„Na okraji nógradskej /novohradskej/ župy leží chýrna zlatnianská sklárska huta, majetok pána Zahna. Dostaneme sa na vrchol hraničného kopca /pravdepodobne Zlatnianský vrch/, kde v pralese starostlivo kliesnené hadiace sa cesty, robia dojem, že sme v romantickej anglickej záhrade, v ktorej vo vzájomnom súperení príroda a remeslo vytvárajú raj. Záhrada priťahuje náš obdiv tak svojou rozlohou, ako i vkusným usporiadaním, naše oči sa môžu pokochať striedajúcimi sa spoločenskými usadlosťami, tienistými promenádami, do skaly vytesanými studňami s ľadovou vodou, kopcami, dolinami a pôvabnými pavilónmi. Konečne sa medzi listnatými stromami objaví v talianskom slohu objaví pánske sídlo so štíhlymi stĺpmi, ktorého priedomie ja vysadené rôznymi zriedkavými kvetmi, zatiaľ čo na stráni kopca sú šľachtené štepy. Pod nádhernou záhradou na dne údolia sa rozprestiera chýrečná skláreň pozostávajúca z niekoľkých budov.“

Takto vyzeral kaštieľ na Zlatne pri Lučenci v roku 1992

Teraz si prečítajme niečo o sklárni, ktorá vlastne už tiež nepracuje „ V sklárni vyrábajú rôzne brúsené a farebné fľaše, poháre a všetko čo sa zo skla vyrába. Obdivuhodné sú pokovované poháre, vynález miestneho obyvateľa Dr. Pantocska, ktoré v porovnaní s ich veľkosťou temer nič nevážia a na nerozoznanie sú podobné kovom – zlatu alebo striebru, ktorými boli pokovované bez toho, že by stratili svoju farbu častým umývaním. Odtlačok starých mincí v skle je tiež vynález tohto pána doktora.

V sklárni okrem veľkej taviacej pece ja dielňa na brúsenie skla, v ktorej malé množstvo padajúcej vody z výšky poháňa jedno veľké koleso a to privádza do rýchleho pohybu 20 brusných kotúčov. Pred každým brusným kameňom pracuje jeden pracovník. Inak uši drásajúci prenikavý hluk brúsenia skla nezvyknuté ucho dlho neznesie.

Cestou späť zanechajúc chýrečné Zlatno v lesoch medzi stromami nachádzame kopčeky podobné hrobom, ktoré sú rozšírené až po Kokavu. Povráva sa, že sú to pozostatky zlatých baní. Podľa nich dostalo Zlatno /Aranyos/ aj svoj názov.“

Dnes by sme už zbytočne hľadali anglický park o stave kaštieľa prikladám fotografiu z roku 1992, už tu vidieť, že pred kaštieľom už nie sú žiadne ruže a začína sa jeho devastácia, ešte niekoľko rokov pred tým tu bola škola, kancelárie sklární a bývala tu aj jedna rodina.

Požiadal som priateľa R. Dymu aby s fotografoval súčasný stav kaštieľa a tak predkladám niekoľko fotografií. Z nich vidieť smutný koniec kaštieľa vybudovaného podľa talianskeho vzoru.

Niekoľko fotografií súčasného stavu kaštieľa