Asanácia Domu živnostníkov v Kokave nad Rimavicou podľa Milana Pupalu z Utekáča

Budova Potravného družstva v päťdesiatych rokoch minulého storočia

Zaujímavá spomienka na nedávne časy.

V roku 1987 ma navštívil riaditeľ Novohradských reštaurácií v Lučenci, Ing. Nociarik. Prišiel za mnou ako za bývalým zamestnancom. Potreboval obsadiť funkciu vedúceho závodu Centrál v Kokave, nakoľko predošlý vedúci požiadal na odchod do dôchodku a potrebuje za neho náhradu. povedal mi podmienky a ja som si povedal tiež svoje podmienky, a tak sme sa dohodli.

Závod Centrál mal tieto prevádzky:

Staničný bufet Kokava počet zamestnancov 1

Staničný bufet Utekáč počet zamestnancov 1

Sklársky bufet Utekáč počet zamestnancov 3

Sklársky bufet Zlatno počet zamestnancov 2

Reštaurácia Zuzana Zlatno počet zamestnancov 3, jeden pracovník na dohodu

Reštaurácia Odbojár Utekáč počet zamestnancov 3, jeden pracovník na dohodu

Závod Centrál Kokava nad Rimavicou 19 zamestnancov

Tento závod bol jeden z ekonomických pilierov Novohradských reštaurácií v Lučenci. Tým, že obec Kokava bola ako stredisková obec, ktorá v tomto období budovala rekreačnú oblasť Kokava – Línia, Kokava – Háj a Kokava – Hámor, kde sa plánovala výstavba vodárenskej nádrži, ktorá mala slúžiť na zavlažovanie ornej pôdy v Rimavsko-sobotskom okrese. Začiatkom 70. rokov minulého storočia sa rozšírilo jednotné roľnícke družstvo vstupom obci Šoltýska a Ďubákova. Rozmachom týchto jednotlivých stredísk nastala v samotnej obci väčší cestovný ruch a tento ruch sa podieľal na zväčšovaní tržieb v jednotlivých strediskách, a tým zároveň narastal aj v samotnej obci väčší cestovný ruch a tento sa podieľal na zväčšovaní tržieb v jednotlivých strediskách, a tým zároveň narastali i požiadavky na rôzne služby v obci.

V roku 1989 som už pracoval ako vedúci závodu Centrál v Kokave nad Rimavicou. Predo mnou robil funkciu vedúceho Ondrej Galko, ja som bv tom čase pracoval ako vedúci rekreačného strediska v Kokave – Hámri, patriace Okresnému výboru Zväzu družstevných roľníkov v Rimavskej Sobote. Prevádzkovateľom rekreačného strediska bolo Jednotné roľnícke družstvo /JRD/ Klenovec.

Novohradské reštaurácie si boli vedomé nárastu cestovného ruchu v Kokavskom regióne, pokiaľ sa konali nejaké slávnosti – oslavy, vždy sme boli prizývaní a podieľali sa na týchto akciách s reštauračnými službami na základe plánu s organizačne zastrešované samotnou obcou. Tým, že v samotnej obci bola len jedna reštaurácia Centrál, ktorá zastaralou technológiou poskytovala služby a už nezodpovedala požiadavkám, ktoré postupne s rozvojom obce boli od nej požadované. Na základe tejto skutočnosti bolo zvolané rokovanie – jednanie medzi obcou a riaditeľstvom Novohradských reštaurácií, kde bol dohodnutý postup a naplánovaný ďalší rozvoj Novohradských reštaurácií na Kokave. Tak bol načrtnutý nasledovný harmonogram modernizácie :

1. Etapa: rekonštrukcia závodu Centrál za chodu, s ubytovacou kapacitou v podkroví – 50 miest. V rámci rekonštrukcie bola vybudovaná cukrárska výrobňa a nové skladové hospodárstvo.

2. Etapa: postavenie nového závodu vyššej kategorizácií na mieste bývalého Domu živnostníkov v minulosti Potravné družstvo, za týmto domom bola jestvujúca kinosála, ktorá slúžila ako kultúrny dom pre samotnú obec. Viac o tejto stavbe tu. V projekte boli naprojektované stravovacie priestory pre klub pre mladých, nové ubytovacie kapacity a bývalá kinosála bola na projektovaná ako viacúčelová miestnosť, ktorá by slúžila na rôzne spoločenské akcie. Dá sa povedať, že dnes by to bolo menšie kongresové centrum. Dom živnostníkov na tomto jednaní bol ponúknutý, ako majetok obce Novohradským reštauráciám. Samotná budova bola však už viac ako 5 rokov celkom opustená a ako posledné boli v prízemí potraviny, ktoré prevádzkovala Jednota Lučenec, vedúca bola Gizka Porobeková, ktorá tu pracovala, dá sa povedať, od nepamäti. Pre zlý technický stav danej budovy a odchodom pani Porebekovej do dôchodku táto predajňa už nebola obnovená a niektorí občania ju používali ako verejné WC. Zlý technický stav strechy značne znehodnotil samotnú konštrukciu budovy, ktorá už ohrozovala obyvateľov obce opadávaním omietky a aj časti muriva (dnes v takom istom technickom stave sa nachádza Novekov Kaštieľ). Pretože do spoločenskej sály, ktorá bola stále funkčná, sa muselo prechádzať podchodom popod časť Živnostenského domu sa táto budova stala zo dňa na deň nebezpečnou. Na každom obecnom zastupiteľstve bola táto budova neustálou témou. A nakoniec prišiel deň, keď došlo ku tomu, že reštaurácie boli obcou vyzvané, aby túto budovu asanovali z bezpečnostných dôvodov. Na základe asanačného povolenia ako vedúci závodu som bol poverený zabezpečiť pracovníkov pri asanácii strechy, aby mohli prísť pracovníci na odstránenie sutín. Na rozobratie strechy sa podieľal Dušan Oláh, ktorý tieto práce koordinovali rozdaním krytiny, ktorá sa dala ešte použiť, a drevená časť išla na palivové účely. Toto všetko za prácu. Keď bola strecha rozobratá, tak som zašiel za zástupcom starostu Júliusom Sirotiakom, že potrebujeme plošinu na zloženie pamätnej tabule, ktorú by si mala obec uložiť do depozitu. Pán Sirotiak zaujal kladný postoj a dal príkaz na pristavenie plošiny. S áviou prišiel Július Sihelský a Dušan Oláh a túto pamätnú tabuľu vysekal z múru budovy a s plošinou ju zložil dolu. Načo ju hneď pán Július Sihelský odviezol na Obecný úrad. Viac o tabuli pozri tu. Na druhý deň prišla UDS-ka a dve nákladné autá a za tri dni vyvážali sutinu na smetisko Chorepa.

Príchodom nežnej revolúcie nastali rôzne ekonomické zmeny: zmeny v likvidácii podnikov – privatizácia, reštitúcie. Novohradské reštaurácie boli v okrese Lučenec na zozname likvidácie medzi prvými, a to boli dôvody, že Kokava sa nedožila ani rekonštrukcie závodu Centrál ani nového reštauračno – spoločenského centra. Časť kinosály dala obec do prenájmu na podnikateľské účely, kde vznikol diskobar pod názvom Malibu, ktorý po niekoľkých rokoch prevádzky zanikol z dôvodu požiaru, ktorý dosť túto budovu poznačil na jej kvalite. Samotná obec Kokava musela vynaložiť veľké úsilie na dokončenie nového kultúrneho domu – zháňať financie a nakoniec ich úsilie nebolo márne. Obec tento kultúrny dom dokončila a bol to prvý kultúrny dom dokončený na Slovensku od Nežnej revolúcie.

No a čo so starou kinosálou? Treba už len dúfať, že príde deň, keď sa nájdu prostriedky a určí sa spôsob využívania jestvujúcej kinosály, ktorá už roky čaká, ako s ňou osud naloží.

Spracoval Milan Pupala