Vianočné zvyky, spievanie kolied bolo už mnoho razy opisované, ja by som si dovolil radšej uviesť niekoľko vianočných a novoročných vinšovaniek, z obdobia prvej polovice 20. storočia. Pochádzajú z bohatej zbierky Štefana Repčoka. Vinšovanie patrilo do koloritu Vianoc a dávalo Vianociam zvláštnu a neopakovateľnú atmosféra. Neviem, neviem či sa už z nášho života nevytratilo. Ja osobne som ešte vinšovanie doslovne „za kus koláča“ zažil, ale trafilo sa, že sme „vyvinšovali“ aj nejakú korunu.
Vianočné koledy a vinše malohontských sklárov neboli vo všetkých sklárskych oblastiach rovnaké, líšili sa podľa miesta, kde sklárske rodiny bývali. Napríklad sklári žijúci v Kokave nad Rimavicou si postupne osvojili obyčaje pôvodného dedinského obyvateľstva, v mnohých prípadoch si zvyky skombinovali. Oproti tomu v sklárskej osade Utekáč, kde prakticky žili len sklárske rodiny sa dlho pridržiavali tradičných sklárskych zvykov.
V Kokave si sklári, najčastejšie mládenci, ale aj mladší ženáči, chodili na Štedrý večer vinšovať vzájomne. Pod oknami v „šalande“ spievali známu kokavskú koledu:
„Za vašim stolom vykvitla ruža,
pre vašu panenku pekného muža.
Nie tak pekného, ako dobrého,
to vám vinšujem zo srdca mého“.
V Utekáči zasa posielali malých chlapcov vinšovať na prvý vianočný sviatok Narodenia Krista Pána k rodine, susedom a známym. Najznámejšiu vinšovačku recitovali v nemčine, ale zaplietali do nej aj slovenské slová (foneticky):
„Vinši, vinši, vas net vós,
rajšen tošen gibs ten hós.
In dý hende štuk koláčen,
in dý tošen cvaj grošen.
Nims ten pézn, joks mich raus“.
Voľný preklad:
„Vinšujem, vinšujem, neviem čo,
bohaté vrecká robia nohavice. (?)
Do rúk kus koláča,
do vrecka dva groše.
Vezmi tú metlu, vyžeň ma von.“
Boli aj iné vinšovky, čo záviselo od pôvodu sklárskej rodiny. V Kokave chlapci vinšovali takto:
„Ja som malý do povaly,
vypil by som keby dali.
Pálenôčky do skleničky
a koláčik do kapsičky.
A k tomu ešte babku,
na chrbát lopatku.
Pán Boh daj dobrý deň,
aj zajtra prídem.
Zdraví ostávajte
koláčik mi dajte!“
Tieto vinšovky skladali obvykle rodičia pre svoje deti a tak vznikalo sklárske ľudové umenie. Boli básnicky veľmi jednoduché, ale milé, ako je aj nasledujúca:
„Pri dverách stojím,
veľmi sa bojím.
Dajte mi koláča,
nak sa mi otláča!
Veselé Vianoce vinšujem!“
Novoročné vinšovanie.
Starší z rodiny oslavovali doma a očakávali polnoc. Po odbití dvanástej hodiny, si všetci vzájomne blahoželali k Novému roku a pripíjali na „zdravie“. U sklárov bolo zvykom vítať Nový rok spevom a streľbou. Na Nový rok skoro ráno chodili chlapci k susedom, známym a rodine opäť vinšovať. Tak ako na Vianoce, aj na Nový rok sa tradovali rôzne vinše, v závislosti od pôvodu sklárskej rodiny. V nemeckých rodinách bola bežná vinšovka (vo fonetickom prepise):
„Vinši, vinši das gliklis najes jár.
Kriskindl lichts mir kraus hár.
Gsundes lében, longes lében.
Glop sai Jézus Kristus.“
Voľný preklad:
„Vinšujem, vinšujem šťastný Nový rok.
Vianočný stromček mi osvetľuje kučeravé vlasy.
Zdravý život, dlhý život.
Pochvalen buď Ježiš Kristus.“
Z vinšoviek, ktoré odriekali chlapci na Nový rok po slovensky, boli časté napríklad nasledujúce:
„Sláva je veliká,
na stole jablká.
Dajte mi zo dve,
aj to bude dobre.
Šťastlivý Nový rok vinšujem!“
- - - - - -
„Vonku zima, tu je teplo.
Či sa Vám dač neupeklo?
Sem buchty sem,
nakže vám ich zjem!
Šťastlivý Nový rok vinšujem!“
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára