Za prácou do Nemecka /1940/

Skláreň v nemeckom Weisswasri okolo roku 1940

V roku 1940 odišla pracovať skupina sklárov z Utekáča a Kokavy do sklárne v nemeckom meste Weisswaser. Weisswaser sa nachádza v Sasku neďaleko Českých hraníc v oblasti, kde žijú Lužickí Srbi. Skláreň bola založená v 19. storočí.
Pre slovenských sklárov tu bola práca na normálnu zmluvu hoci už bolo Nemecko vo vojne. Pri písaní tohto príspevku nevychádzam zo žiadnych písomných podkladov, stratil sa aj cestovný pas môjho otca na ktorom mal fotografiu na ktorej som bol aj ja. Našiel som však fotografiu štyroch mladých ľudí s nápisom na opačnej strane Weisswaser a dátum 8. 9. 1940. Zostali len celkom nejasné spomienky. Môj otec Alojz Kafka /1912/ a skupina sklárov vyrábala v Nemecku žiarovkové banky najmä pre rádiové lampy. Ako hovorieval otec ukázali Nemcom, ako sa robí a prekonávali všetky tam platné rekordy.
Zaujímavé sú napríklad spomienky Gustáva Jackuliaka /1909/, ktoré zaznamenal Štefan Repčok :“...otcovi sa znepáčilo v Rumunsku, podpísal do Nemecka. Celú vojnu sme boli vo „Veisvasre“, tam som chodil aj do školy, do nemeckej.“ Celý záznam nie je celkom jasný, lebo Jackuliakovci dosť často využívali možnosť pracovať v Nemecku, alebo Rumunsku. Celá rodina vytvorila partiu - otec, traja synovia a dcéra, všetci dokázali vyrábať sklárske výrobky a chodili do zahraničia za výhodnejšími podmienkami. Zaujímavo je popísaná oslava vstupu do sklárskej partie „...otec zavolal všetkých sklárov do krčmy a kúpil pre nich víno“. Kvalitu práce musel preukázať každý sklár osobitne, keď sa „próba“ podarila zaplatil víno aj majiteľ sklárne.


Na fotografii od ľava Gustáv Jackuliak, Eduard Bubelíny, Alojz Kafka, neidentifikovaný, Jozef Kafka.
Skláreň vo Weiswasseri existuje do dnešných čias a formou sklárskeho múzea naväzuje na slávnu sklársku tradíciu. Mesto si dali do svojej reklamy „mesto skla a športu“.