Pedagógovia Ľudovej školy v Kokave nad Rimavicou z rokov 1948-1950

Pedagógovia Ľudovej školy v Kokave nad Rimavicou z rokov 1948-1950


Prvú technicky nie veľmi kvalitnú fotografiu som dostal od P.Rusnáka, fotografia bola po obsahovej stránke celkom zaujímavá. Ukazovala pedagógov zo starej školy, tej pri železničnej stanici. Využil som fotografiu a spracoval som príspevok do môjho blogu , pravdaže s celým radom neurčitých informácií. Nepoznal som všetkých pedagógov, nevedel som ani rok kedy fotografia vznikla, ale v príspevku som žiadal, aby sa niekto k identifikácii prihlásil, a skutočne Pavel Haluka sa skoro obratom ohlásil s oveľa presnejšími informáciami. Zo svojho archívu priložil aj oveľa po technickej stránke kvalitnejšiu fotografiu s kvalifikovaným popisom. Fotografia je z o školského roku 1949-1950. Som veľmi rád, že môžem tieto informácie uverejniť v tomto príspevku. Navyše mi Pavel Haluka priložil aj fotografiu z predchádzajúceho ročníka, teda školského roku 1948-1949. Na oboch fotografiách sú pedagógovia Ľudovej školy.
Na fotografii zo školského roku 1948-1949 sú nasledovní pedagógovia : riaditeľ, alebo správca školy bol Dezider Kovačovič nástupca nemocného Jána Výrosteka. Stojaci od ľava Ján Repčok, Ján Loman, Milan Parobek, ako výpomocný učiteľ. Sediaci Viera Zajacová, Adela Kovačičová, Dezider Kovačovič a Elena Hroncová „industriálna“ učiteľka- učila ručné práce.

Na fotografii zo školského roku 1949-1950 sú od ľava stojaci Ľudovít Bial rím.-kat. farár, Ján Loman, Ján Cúth farár evanjel. Cirkvi A.V., Ján Repčok. Sediaci Vlasta Róthová, rod. Kromholcová, len pre zaujímavosť nastúpila ako výpomocná učiteľka po odchode Želmíry Pantučkovej, Mária Bartová, Dezider Kovačovič, riaditeľ, Elena Hroncová, Adela Kovačovičová.
Určitou zaujímavosťou je, že na fotografii z roku 1949 nie sú vyučujúci náboženstva, nieto pamätnikov , ktorí by to vysvetlili.
Dnes už nikto nezistí ani to prečo si fotograf vybral na fotenie pozadie so stenou drevárne, možno tam mal lepšie osvetlenie, neverím, že by tým chcel naznačiť, že po roku 1948 prichádza nová doba. Tá dreváreň tam skutočne stála, bolo v nej uskladnené drevo na zimné vykurovanie tried a nebolo ničím mimoriadnym, že to drevo tam chodili kálať aj žiaci. Niektorí celé hodiny, spomínam si na svojho strýca Jozefa, ako banoval, že sa namiesto vyučovania vždy hlásil pripravovať drevo. Ale na dreváreň mám aj inú zaujímavú spomienku, keď sa vyraďovali knihy zo školskej knižnice napríklad pre ideologickú „závadnosť“ /ako príklad môže byť, že v knihe o liečivých rastlinách bolo razítko s dvojkrížom/, tak tieto knihy uskladnili v popisovanej drevárni, až vytlačili stenu a my sme si ich cez dieru brali domov. Do dnes ich mám vo svojej knižnici.
Poznámka nakoniec zo všetkých predstavených pedagógov mňa osobne učili len dvaja, pán učiteľ Ján Repčok a pán farár Ľudovít Bial.