Komprdy, tvrdoše, bukovce a v Klenovci ešte aj sušany

Komprdy, tvrdoše, bukovce a v Klenovci ešte aj sušany

Také boli a také aj sú názvy hríba obecného v jednej časti Malohontu – Kokave nad Rimavicou. Táto rozmanitosť je určite daná tým, že v okolitých lesoch boli vynikajúce podmienky na rast práve týchto húb. Ak si premietam svoju mladosť pamätám si, že boli roky, keď sme iné huby, ako komprdy, tvrdoše, alebo bukovce a v Klenovci aj sušany v lese ani nezbierali. Priekopníkmi zbierania húb boli najmä rodiny, ktoré sa nezaoberali roľníctvom. Roľníci skutočne nemali pri letných a jesenných prácach čas, aby si mohli dovoliť výlet na zber húb, no na druhej strane pri intenzívnom raste húb sa dalo natrafiť a nazbierať ich aj na pastvách, alebo medziach polí kde práve pracovali. Zaujímavé bolo aj príslovie, „Peter a Pavel sejú hríby“, teda myslí sa sviatok svätých Petra a Pavla 29. júna, hneď k tomuto sviatku patrila aj povera, že hríby, ktoré rastú pred Petrom a Pavlom sú jedovaté.
Z dôvodov zachovanie miestnych názvov spomeniem niektoré miesta, kde hríby zvlášť intenzívne rástli, predovšetkým Bohaté a v ňom lokality Komendov kút, Havrania úslň, Vysoká hora, Hôrka pri Slávikovom potôčiku, Artmanova lúka. Bohatými lokalitami boli Brnákovo, Pastva v Kokavke, lesy a pastviny po pravej strane z Močiara až po Kokavu, celý Rimavický Hámor a na vyšnom konci Kokavy to boli lesy smerom na Utekáč. Jednoducho Kokava bola obkolesená lesmi bohatými na bukovce.
Ja som odišiel pracovať do Žiaru nad Hronom, do kraja tak isto bohatého na hubárske terény, ale a to je zaujímavé tu je zaužívaný len jeden univerzálny názov dubák a nič nevedia o tom, že Peter a Pavel sejú hríby. Skutočnosťou ale je, že tu som začal zbierať oveľa širší sortiment, napríklad bedle jedlé, podpňovky, huby, ktoré sme si v Kokave ani nevšímali.