| Šlámov most v roku 1937 pri stretnutí Kafkovcov |
- most sa nazýva v miestnom nárečí „Šlámov most“ a oblasť medzi „Bohatým“ a riekou Rimavicou „Šlámy“. Tieto názvy sa dajú spájať len s baníckou činnosťou. Šlamovanie bola úpravárenská operácia po predchádzajúcom podrvení rudy. Ešte po II. svetovej vojne bolo vidieť v rieke Rimavici asi 200 m nad mostom z vody trčiace drevené koly a táto lokalita sa nazývala „Stupy“, teda banícke drviace zariadenie. Na pravej strane rieky boli kopy vytriedených kameňov najpravdepodobnejšie z tejto činnosti, žiaľ pri rozsiahlych poľnohospodárských
úpravách v šesťdesiatych rokoch 20. storočia boli tieto zlikvidované. Ján Žilák uvádza, že o vybudovaní šlamovne sa v Kokave nad Rimavicou iba uvažovalo, je možné, že tento most bol prvou stavbou predpokladanej šlamovne, ale podľa nie celkom hodnoverných podkladov šlamovňa tu pracovala. Možno je to škoda, že sa kopy vytriedeného kamenie nezachovali, dnes by sa dali podrobnejšie analyzovať.
- architektonicky podobné kamenné mosty sa nachádzajú aj na iných miestach Slovenska, ktoré sú spojené s baníckou činnosťou, napr. most cez Klenovskú Rimavu, medzi Klenovcom a Hnúšťou, most cez potok Teplá v Sklených Tepliciach.
- nedá sa predpokladať, že by bol most postavený pre poľnohospodárske práce, prípadne pre odvoz ťažby dreva. V tejto oblasti nie je a pravdepodobne ani nebola významná poľnohospodárska činnosť a drevo sa v minulosti prevážalo cez brody, alebo zamrznutú rieku. Pomerne nákladnú stavbu mohol postaviť iba majetný banský erár.
V súčasnosti sa mostu nevenuje žiadna pozornosť a vidieť na ňom vplyv času. Vrchná časť mosta, ktorá slúži ako zábradlie a má určite aj pevnostný význam, sa začína rozpadávať. Navyše bola táto vrchná časť necitlivými zásahmi družstevných kombajnistov vybúraná, tak aby mohli prechádzať cez most širokými strojmi. Most nemá vyznačenú nosnosť a dá sa teda predpokladať, že je preťažovaný. Prechod motorových vozidiel vytvára ďalšie veľmi nepriaznivé vibračné vplyvy. Vznikajúce praskliny a voda by mohli svoje dielo rýchlo ukončiť.
| Šlámov most v amatérskej kresbe Bohuša Trvalu |
V časoch, keď ešte Rimavica v tejto oblasti nebola regulovaná a vytvárala bohaté meandre, plné rakov , pstruhov a hlbočín v ktorých sa dalo kúpať a plávať to bola jedna z rekreačných oblastí Kokavy nad Rimavicou.
S ohľadom na to, že most má historicko-architektonickú hodnotu a určite nie je zanedbateľná ani jeho hodnota ako technickej pamiatky, mali by miestne orgány prikročiť k jeho oprave, vylúčiť z neho automobilovú dopravu a chrániť ho ako pamiatku.
Podľa vyjadrenia RNDr. Igora Galku miestneho rodáka sa dá predpokladať, že most slúžil pre banskú činnosť oveľa skôr a on tiež predpokladá, že už bol rekonštruovaný.
K tejto úvahe prikladám aj dve fotografie, jedna je z roku 1937 a vidieť na nej okrem mosta aj zabávajúcu sa mládež , druhá jez roku 2000 a čo sa na moste, za tých pár rokov zmenilo vidieť na prvý pohľad
Prikláňam sa k názoru, že vznik mosta súvisí s väčšou investičnou akciou - výstavba šlamovne. Teda vzniknúť by mal niekedy začiatkom 19. storočia. Na mape 1. vojenského mapovania Uhorska z konca 18. storočia ešte nie je zaznačený, ale na mape 2. vojenského mapovania Uhorska z roku 1847 už figuruje. Vedie od neho cesta k stavbám označeným ako "Slamy Pap. M.", čiže papierový mlyn Šlámy. Je otázne, či šlamovňa niekedy fungovala, alebo či bola vôbec dokončená, ale zjavne v jej budovách neskôr fungovala malá papiereň, napájaná náhonom odrazeným tesne pod mostom.
OdpovedaťOdstrániťS pozdravom Čáni