Ako horský „Potôčik“ z Brnákova vytvoril v polovici 20. storočia rekreačnú oblasť pre deti z Chorepy a Huty v Kokave nad Rimavicou

Leto na potoku Chorepa v roku 1953, od ľava Helena Šneková, drží Jozefa Šneka,  Janka Šneková, Drahomíra Kafková, Ľubomíra Kafková, Vladimíra Kafková, sediaci vo vode Jaroslav Štuller, Pavel Haluka, Daniel Badinka

   Pavel Haluka uverejnil v skupine Stará Kokava zaujímavú fotografiu kúpajúcich sa detí na Potôčiku, ktorý pretekal vedľa v nadpise spomínaných miestnych častí na pomerne krátkom úseku. Vlieval sa do Rimavice. Spisovne sa volá tento potok Chorepa, mne zostal v pamäti jednoduchšie, ako Potôčik /tak sme ho zväčša volali/, nebol to nejaký silný tok, ale vodu mal pravidelne a pri väčších letných lejakoch dokázal poriadne vyvádzať, mal svoje meandre a raz na jednej strane z brehov uberal a na druhej strane pridával. Preto aj vidieť na spomínanej fotografii vysoké brehy, ktoré hovoria najmä o tom, ako hlboko sa dokázal dostať. Polovica jeho toku bola zalesnená typickými potočnými drevinami /vŕba, jelša, lieska/  a druhá bola bez drevín, čo umožňovalo v letných  mesiacoch dobre a rýchlo vyhriať tečúcu vodu, potom tu už len bola úloha potok na rôznych miestach zapraviť a malé improvizované kúpalisko bolo hotové. Výborné podmienky pre detské hry vytvárali aj stromy a kríky na brehoch potoka.

   Ešte by som chcel čo to napísať o čistote tejto vody, v jednom som si istý nikto ju neanalyzoval, ale skutočnosťou je, že občania žijúci v Chorepe a Hute v nej prali bežnú bielizeň. V archíve mám fotografiu z tohto obdobia na ktorej moja mama perie na potoku o ktorom píšem bielizeň, prikladám ju.

Mária Kafková pri praní bielizne okolo roku 1953 na potoku Chorepa