Synagóga v Kokave nad Rimavicou v premenách času, ale vždy ako pamiatka na židovských spoluobčanov

Synagóga v Kokave nad Rimavicou v roku 1935, ss zaujímavými vežičkami, Mojžišove dosky desatora sú vidieť v bočnom pohľade /archív Pavel Haluka/

   Židovská synagóga v Kokave nad Rimavicou patrí popri evanjelickom a katolíckom kostole medzi architektonicky najzaujímavejšie a aj najcennejšie stavby tejto obce. Synagóga je už dnes civilnou stavbou, lebo kokavskí Židia boli ...“v máji 1942 nahnaní na nákladné autá a odvezení smerom na Hnúšťu, celkove gardisti a žandári vtedy odviezli 19 rodín všetky ženy, mužov, ale aj malé deti,  bez ohľadu na vek a nikto viac už nikdy ani jedného z nich v Kokave nevidel. Celkove bolo odvezené 50 osôb". V dedine zostali dve, alebo tri rodiny, ktoré stihli včas a hlavne predvídavo konvertovať na evanjelickú cirkev. Kokavskí Židia skončili v nemeckých koncentračných táboroch. Tieto informácie mám z publikácie pána Pavla Spišiaka, ja sám som sa takéhoto študovania nikdy nezúčastnil.
   Musím pri tejto príležitosti uviesť, že po II. svetovej vojne sa do Kokavy vrátil židovský lekár MUDr. Vojtech Steiner, ktorý prežil vojnu v koncentračnom tábore, oslobodenom Američanmi a pravdepodobne si stade doniesol akési „zázračné lieky“. V tábore bola aj jeho manželka, ako zdravotná sestra. Ja som, ako dieťa tesne po vojne ochorel na zápal mozgových blán a keď som bol v kritickom stave MUDr. Steiner mi pravdepodobne tieto lieky podal zachránil mi život, môj stav sa radikálne  zlepšil a on, ako lekár povedal mojej mame „takéto lieky by ste nezohnala ani keby ste si nohy po kolená zodrala“. Mne pomohli, kľudne to mohol byť penicilín, ktorým už Americká armáda liečila pacientov, alebo väzňov, ale mohli to byť aj v tom čase veľmi účinné sulfoamidy.

   Vráťme sa však k synagóge a tu je skutočnosť, že je to jedna z najzachovalejších synagóg na Slovensku. Podrobnejšie píše o židovskej cirkvi Pavel Haluka, podľa neho sa prvý občan židovského náboženstva  v Kokave objavil roku 1862, bol to istý M. Steiner,  židovská komunita sa rozrastala a pre svoje cirkevné obrady si vybudovali najskôr modlitebňu a neskôr, ale aj tak relatívne skoro, už v roku 1890 synagógu, súčasne vznikla aj cirkevná židovská škola. Podľa sčítania ľudu sa v roku 1900 hlásilo v Kokave  k židovskej viere 110 Židov.

   Židovská synagóga sa vlastne po zániku židovskej obce /vplyvom II. svetovej vojny/ dostala do majetku obce a je potrebné povedať, že obec sa o ňu vzorne postarala, dnes je synagóga opravená a slúži, ako vynikajúca koncertná a výstavná sieň. 

Synagóga v roku 1960, ani v roku 1960 neboli na synagóge dosky s desiatimi božími prikázaniami /archív Pavel Haluka/

   Ešte niekoľko slov k tým premenám v čase, tak určite počas I.Československej republiky a Rakúsko-Uhorska bola synagóga dobre udržiavaná a plne slúžila k náboženským obradom, za I. Slovenského štátu z rokov 1939-1945 bola často poškodzovaná, hlavne tým, že gardisti zhadzovali dosky s desiatimi božími prikázaniami z priečelia synagógy a pravdu povediac nikto nevie čo sa tu dialo po  máji 1942, keď boli Židia z Kokavy odvezení. Pravdepodobne v tomto období sa stratil aj celý interiér synagógy  /náboženské predmety slúžiace k vykonávaniu modlitebných úkonov/. Myslím si, že to, že sa nezachovali žiadne takéto sakrálne predmety je pre našu generáciu iste najväčšia ujma.
   Samozrejme že synagógu poškodil aj prechod frontu, ale to je čiastočne vidieť na priloženej fotografii z roku 1960 kde sa už nakopili aj vplyvy  politickej zmeny, teda nástupu socialistického zriadenia, ktoré vonkoncom nemalo záujem na zachránení synagógy tým viac, že sa nikto z kokavských Židov  z koncentačných táborov nevrátil, navyše sa začali  majetkové prieťahy o synagógu a to určite budove neprospelo, hlavne preto, že sa o ňu nikto nestaral. Boli do nej umiestnené rôzne sklady a pracoviská remeselníkov. Ja si pamätám len dielňu /miháľ/ brusiča skla a ramovača obrázkov p. Sekereša.
   Až neskôr zastupiteľstvo obce pochopilo, že je to cenná pamiatka, ale toto obdobie by chcelo podrobnejšie štúdium. Synagóga bola obnovená a treba povedať, že vo veľkom štýle, vežičky boli nahradené malými sochárskymi dielami z kovového materiálu a kamenné Mojžišove dosky desatora hrdo stoja na čele priečelia / to sú tie čo sa nepáčili gardistom, skoro určite nie sú autentické/.
   V interiéry synagógy je len veľmi triezva výzdoba maľbou, zaujímavé ja schodište, ktorým sa dá dostať na chodbu, ktorá vedie bočnými stenami synagógy.

Synagóga v roku 2010, Mojžišove dosky s desatorom sa hrdo vypínajú na priečelí/archív Pavel Haluka/