Zástava kokavských žiakov v Antarktíde

Zástava po vyhotovení v Kokave nad Rimavicou, žiaci, ktorí sa v krúžku zúčastňovali prác, prvý od ľava Ondrej Ňuňuk riaditeľ školy, žiaci: J. Feješová /1983/, J. Kromholc /1984/, J. Feješ /1983/, M. Žilka /1983/, K. Beracková /1983/, J. Poctavek/1984/, Z. Piliariková /1984/, J. Katreniaková /1984/, posledný na pravej strane Igor Túnyi

   S Igorom Túnyim sa nepoznám z našej rodnej obce Kokavy nad Rimavicou, ani by som to nevedel vysvetliť, ako sa to stalo. Len pred pár rokmi na jednej baníckej konferencii v Banskej Štiavnici, keď som sa vo voľnej debate chválil tým, že som z Kokavy nad Rimavicou pristúpil ku mne a ohlásil sa, že aj on je z Kokavy, bolo to príjemné zoznámenie a priateľstvo sa dobre začalo.

  Jeho vedeckou  špecializáciou je geomagnetizmus. Pracuje na Geofyzikálnom ústave SAV v Bratislave (s krátkodobým prerušením) 40 rokov. Zaoberal  sa pozorovaním geomagnetického poľa na Geomagnetickom observatóriu GFÚ SAV v Hurbanove, magnetickým mapovaním Slovenska, teóriou generovania geomagnetického poľa, vplyvom magnetickej porušenosti na živé organizmy, vrátanie človeka, magnetizmom hornín, paleomagnetizmom, archeomagnetizmom a teóriou vzniku Zeme. No je toho jednoducho viac ako dosť. V období rokov 1997-2005  bol riaditeľom ústavu a v období rokov 2005-2013 členom Predsedníctva SAV.

Mgr. P. Dolinský so zástavou na ukrajinskej stanici Akademik Vernadskij, na zástave je veľmi dobre vidieť motív, keď antarktický tučniak prináša k Antarktíde kokavský erb

  Jednou z jeho medzinárodných spoluprác je spolupráca s Japonským národným výskumným polárnym inštitútom (NIPR) v Tokyu, konkrétne s Prof. Dr. Minoru Funakim. Od roku 1992 spolupracujú na výskume magnetických vlastností meteoritov.
  Počas tejto práce sa  roku 1996 zoznámil s Dr. Petrom Wasilewskim, americkým polárnym bádateľom, ktorý je organizátorom celosvetovej siete záujmovo-poznávacích krúžkov o Antarktíde "Blue Ice International". Cieľom tohoto programu je prehlbovanie záujmu a poznatkov o Antarktíde u školskej mládeže. Jednou z podmienok takéhoto krúžku je vytvorenie vlastnej zástavy, ktorej dopravenie a vyfotografovanie v Antarktíde zabezpečuje P. Wasilewski.

Ešte raz zástava na americkej mládežnickej antarktickej stanici McMurdo

  Nechajme však hovoriť Igora Túnyiho: „S cieľom programu som oboznámil učiteľa a bývalého riaditeľa Základnej školy v Kokave na Rimavicou Ondreja Ňuňuka. On takýto krúžok zorganizoval a viedol v rokoch 1996-1998. Členovia krúžku vytvorili peknú kokavskú vlajku, ktorej pobyt v Antarktíde na stanici McMurdo v roku 1998 P. Wasilewski sprostredkoval. Po návrate z Antarktídy mi ju poslal späť. V rokoch 2001 a 2004 bol účastníkom antarktických expedícií Japonska a Ukrajiny môj doktorand Mgr. Peter Dolinský. Pri odchode na expedície som mu zveril vlajku a požiadal ho o dokumentáciu pobytu vlajky v Antarktíde. Tak vznikli jej fotografie z Japonskej stanice Shyowa z roku 2001 a z Ukrajinskej stanice Akademik Vernadskij z roku 2004.“ Meno a znak Kokavy sa prezentovali aj na šiestom kontinente

Zástava kokavských žiakov na ľadových poliach japonskej antarktickej stanice Shyowa

   Fotografie z pobytu zástavy kokavských žiakov v Antarktíde predstavujem v tomto článku. Bude z členov krúžku aspoň jeden slovenský polárnik?

Certifikát, že zástava v Antarktíde ozaj bola