Pošta v Kokave nad Rimavicou – dôležitý článok spojenia so svetom

Stará budova Poštového úradu, ktorá zhorela roku 1911 /P. Haluka/

   Získal som fotografie zanietenej poštárky pani Galkovej /v tom čase ešte Elenky Gaštanovej/ a v mnohom mi to pripomenulo ako sme v začiatkoch päťdesiatych rokoch chodili na poštu a s obdivom sledovali spoza nízkeho okienka s akým majstrovstvom prepína kolíky a telegrafnom aparáte. Povolanie takejto poštovej úradníčky  bolo v tom čase snom mnohých kokavských dievčat.

H. Galková pri obsluhe telefónnej ústredne

     Po stránke spojenia s okolitým svetom to bola zaujímavá doba, telefóny neboli u súkromných osôb veľmi rozšírené, samotné rádia tak isto. Slabé bolo aj novinové spojenie. Telefonovalo sa tak, že v dostatočnom predstihu ste si podal „výzvu na hovor“ na adresu človeka, s ktorým ste chcel hovoriť a v určitú hodinu ste na pošte čakal, veľa razy sa spojenie nepodarilo a v prípade, že sa jednalo o vážnu vec, mal ste čo robiť aj na druhý deň. Spomínam to len preto, že dnes to už ani neexistuje a preto, že v mnohých prípadoch sa nedalo pre kvalitu spojenia ani dohovoriť,, nasledovalo nekonečné volanie do slúchadla „haló, haló..“ Dnes telefonuje každý s každým a z hociktorého štátu. Skončili sa  už aj veľmi využívané telegramy /smútočné, slávnostné a normálne všeobecné/. Doručovali sa okamžite písané rukou a platili sa počtom slov, takže ani jednoslovné telegramy neboli výnimkou, napríklad „mám“, alebo „prídem“... Telegramy boli obyčajné, slávnostné, ale aj kondolenčné smútočné.

     Podľa kroniky písanej Jánom Výrostekom bol poštový úrad v Kokave zriadený v roku 1869. Pod úrad patrili osady Utekáč, Lom, Drábsko, Sihla, Šoltýska a Ďubákovo. Najbližšia železničná stanica bola v Rim. Bani vzdialenej 12 km, stadiaľ sa pošta vozila do Kokavy na konskom poťahu každý deň a príchod sa oznamoval trubkou (íde, íde poštový panáčik íde, íde poštový pán....) tak si pospevovali aj deti a napodobňovali melódiu trubky.

Razítko kokavskej pošty zo 7. novembra 1909

 Po spustení železnice od 26.11.1908 bol dovoz pošty koňmi zrušený. V roku 1908 bol zriadený telegraf, v roku 1930 telefón podľa P. Haluku/.

Na železničnej trati Lučenec Rimakokova bola zriadená vlaková pošta č. 388 na pečiatke s nápisom LOSONCZ – RIMAKOKOVA. Pavel Haluka preštudoval aj matriky a podľa zápisov v nich sa snažil identifikovať ľudí, ktorí sa tejto poštovej činnosti zúčastňovali. Je to zaujímavé, možno aj preto, že sa tu vystriedali ľudia  z viacerých oblastí monarchie, mnohé mená sa už v Kokave nad Rimavicou nevyskytujú  a mnohým žijú ešte v Kokave potomkovia do dnes, teda Pavel Haluka :

-       Z matrík som našiel zápis v matrike zomretých pri zomretí Cecílie Haffnerovej 07.07.1860 je uvedený ako jej muž Kováč František z Tušnádu Rumúnsko dipl. advokát obecný notár notár v. v. a maď. kráľ. poštmajster katolík (­1819 Ožďany †26.05.1903 Kokava) ten istý je uvedený aj pri narodení Alžbety Heleny Kováčovej 14.4.1866 ako Kováč František Perilustris Dominus dipl. advokát obecný notár maď. kráľ. poštmajster-notarius Kokaviensis aj pri drohom dieťati Aurélii Helene ¯26.04.1875 je tak uvedený, potom pri narodení Kolomana Rudolfa ¯07.01.1877 aj pri jeho smrti 26.06.1880.

-       V roku 1887 je spomenutý Michal Černák (¯01.10.1863-†05.02.1948) ako poštmajster pri svojom sobáši 14.02.1887 s Juditou Raganovou.

-       ing. Lajos Károly Cházár pošt úradník (­1845 Abauj župa †07.12.1904 Kokava) tento je spomenutý pri sobáši Štefana Benku 26.7.1902 ako poštmajster,

-       Pri krste Gavalléra Eugena 18.7.1915 je ako krstný otec uvedený Majzik Mikuláš poštmajster - Majzik-Tarčai Mikuláš Štefan poštmajster K ­27.12.1881 Nagyfüged 87 (Heveš) MR tento sa jako poštmajster sobášil 14.7.1912 v Kokave a Glozerovou Annou Valériou po jej mal s druhou ženou Fáhnerovou Margitou 2. synov a dceru všetci sa narodili v Kokave.

-       V matrike narodených je pri narodení dcéry Heleny 4.8.1927 uvedený Václav Klikář ako vedúci pošty pôvodom z Pardubíc.

-       Pri narodení dcéry Anny 17.4.1942 je uvedený ako otec Štefan Baculák vedúci pošty pôvodom z Rakovej.

Podľa ústneho podania tajomníka Miestneho národného výboru /MNV/ Štefana Beracku a Štefana Repčoka mám zapísané týchto prednostov pošty: Kollár, Chyta, Uhrín, Darina Grekčová rod. Juricová, a ďalej neviem.
   Zaujímavú poznámku mi k článku poslal Juraj Laššák zo Šoltýsky.
So záujmom som si prečítal Tvoj článok o kokavskej pošte. Páčil sa mi.  Zo spomínania starších občanov v Šoltýske viem, že aj prvý poštový doručovateľ na Šoltýske po vzniku samostatného Poštového úradu v Šoltýske v r. 1957 bol kokavský občan, ktorého priezvisko bolo Beracko. Žiaľ na meno si už nikto nevie spomenúť, ani prvá úradníčka Poštového úradu v Šoltýske. pani Bartošová. Pravdepodobne, že p. Beracko prišiel z kokavskej pošty zaučiť p. Bartošovú. Jeho spomienky na to, ako nosil poštu na Šoltýsku by mohli byť veľmi zaujímavé, pretože v tom čase do Šoltýsky ešte nejestvovala cestná prípojka od hlavnej cesty Kokava-Kriváň. Tá bola postavená až v r. 1966.
    Pán Beracko bola v Kokave poštárska legenda býval v Hute /poznámka autora/

Pracovníci pošty od ľava Mária Chlebová, Elena Gaštanová, spodný rad od ľava zatiaľ p. Moncoľ a p. Priatka