Získal som fotografie zanietenej
poštárky pani Galkovej /v tom čase ešte Elenky Gaštanovej/ a v mnohom mi to pripomenulo ako sme v začiatkoch
päťdesiatych rokoch chodili na poštu a s obdivom sledovali spoza nízkeho
okienka s akým majstrovstvom prepína kolíky a telegrafnom aparáte.
Povolanie takejto poštovej úradníčky bolo
v tom čase snom mnohých kokavských dievčat.
![]() |
| H. Galková pri obsluhe telefónnej ústredne |
Po stránke spojenia s okolitým
svetom to bola zaujímavá doba, telefóny neboli u súkromných osôb veľmi rozšírené,
samotné rádia tak isto. Slabé bolo aj novinové spojenie. Telefonovalo sa tak,
že v dostatočnom predstihu ste si podal „výzvu na hovor“ na adresu človeka, s ktorým ste chcel hovoriť
a v určitú hodinu ste na pošte čakal, veľa razy sa spojenie nepodarilo
a v prípade, že sa jednalo o vážnu vec, mal ste čo robiť aj na
druhý deň. Spomínam to len preto, že dnes to už ani neexistuje a preto, že
v mnohých prípadoch sa nedalo pre kvalitu spojenia ani dohovoriť,,
nasledovalo nekonečné volanie do slúchadla „haló, haló..“ Dnes telefonuje každý
s každým a z hociktorého štátu. Skončili sa už aj veľmi využívané telegramy /smútočné, slávnostné a normálne všeobecné/. Doručovali
sa okamžite písané rukou a platili sa počtom slov, takže ani jednoslovné
telegramy neboli výnimkou, napríklad „mám“, alebo „prídem“... Telegramy boli
obyčajné, slávnostné, ale aj kondolenčné smútočné.
Podľa kroniky písanej Jánom
Výrostekom bol poštový úrad v Kokave zriadený v roku 1869. Pod úrad patrili
osady Utekáč, Lom, Drábsko, Sihla, Šoltýska a Ďubákovo. Najbližšia železničná
stanica bola v Rim. Bani vzdialenej 12 km, stadiaľ sa pošta vozila do Kokavy na
konskom poťahu každý deň a príchod sa oznamoval trubkou (íde, íde poštový panáčik
íde, íde poštový pán....) tak si pospevovali aj deti a napodobňovali melódiu
trubky.
![]() |
| Razítko kokavskej pošty zo 7. novembra 1909 |
Po spustení železnice od 26.11.1908
bol dovoz pošty koňmi zrušený. V roku 1908 bol zriadený telegraf, v roku 1930
telefón podľa P. Haluku/.
Na železničnej trati Lučenec Rimakokova bola zriadená vlaková pošta č. 388
na pečiatke s nápisom LOSONCZ – RIMAKOKOVA. Pavel Haluka preštudoval aj matriky
a podľa zápisov v nich sa snažil identifikovať ľudí, ktorí sa tejto
poštovej činnosti zúčastňovali. Je to zaujímavé, možno aj preto, že sa tu
vystriedali ľudia z viacerých
oblastí monarchie, mnohé mená sa už v Kokave nad Rimavicou
nevyskytujú a mnohým žijú ešte
v Kokave potomkovia do dnes, teda Pavel Haluka :
-
Z
matrík som našiel zápis v matrike zomretých pri zomretí Cecílie Haffnerovej
07.07.1860 je uvedený ako jej muž Kováč František z Tušnádu Rumúnsko
dipl. advokát obecný notár notár v. v. a maď. kráľ. poštmajster katolík (1819
Ožďany 26.05.1903
Kokava) ten istý je uvedený aj pri narodení Alžbety Heleny Kováčovej 14.4.1866 ako Kováč František Perilustris
Dominus dipl. advokát obecný notár maď. kráľ. poštmajster-notarius Kokaviensis
aj pri drohom dieťati Aurélii Helene ¯26.04.1875 je tak uvedený, potom pri
narodení Kolomana Rudolfa ¯07.01.1877 aj pri jeho smrti 26.06.1880.
- V roku 1887 je spomenutý Michal Černák (¯01.10.1863-05.02.1948) ako poštmajster pri svojom sobáši 14.02.1887
s Juditou Raganovou.
- ing. Lajos Károly Cházár pošt úradník (1845 Abauj župa 07.12.1904 Kokava) tento je spomenutý pri
sobáši Štefana Benku 26.7.1902 ako poštmajster,
- Pri krste Gavalléra Eugena 18.7.1915 je ako krstný otec
uvedený Majzik Mikuláš poštmajster - Majzik-Tarčai Mikuláš
Štefan poštmajster K 27.12.1881 Nagyfüged 87 (Heveš) MR
tento sa jako poštmajster sobášil 14.7.1912 v Kokave a Glozerovou Annou
Valériou po jej mal s druhou ženou Fáhnerovou Margitou 2. synov a dceru všetci
sa narodili v Kokave.
- V matrike narodených je pri narodení dcéry Heleny
4.8.1927 uvedený Václav Klikář ako vedúci pošty pôvodom z Pardubíc.
- Pri narodení dcéry Anny 17.4.1942 je uvedený ako otec
Štefan Baculák vedúci pošty pôvodom z Rakovej.
Podľa ústneho podania tajomníka Miestneho
národného výboru /MNV/ Štefana Beracku a Štefana Repčoka mám zapísané týchto
prednostov pošty: Kollár, Chyta, Uhrín, Darina Grekčová rod. Juricová, a ďalej
neviem.
Zaujímavú poznámku mi k článku poslal Juraj Laššák zo Šoltýsky.
So záujmom som si prečítal Tvoj článok o kokavskej pošte. Páčil sa mi. Zo spomínania starších občanov v Šoltýske viem, že aj prvý poštový doručovateľ na Šoltýske po vzniku samostatného Poštového úradu v Šoltýske v r. 1957 bol kokavský občan, ktorého priezvisko bolo Beracko. Žiaľ na meno si už nikto nevie spomenúť, ani prvá úradníčka Poštového úradu v Šoltýske. pani Bartošová. Pravdepodobne, že p. Beracko prišiel z kokavskej pošty zaučiť p. Bartošovú. Jeho spomienky na to, ako nosil poštu na Šoltýsku by mohli byť veľmi zaujímavé, pretože v tom čase do Šoltýsky ešte nejestvovala cestná prípojka od hlavnej cesty Kokava-Kriváň. Tá bola postavená až v r. 1966.
Pán Beracko bola v Kokave poštárska legenda býval v Hute /poznámka autora/
Zaujímavú poznámku mi k článku poslal Juraj Laššák zo Šoltýsky.
So záujmom som si prečítal Tvoj článok o kokavskej pošte. Páčil sa mi. Zo spomínania starších občanov v Šoltýske viem, že aj prvý poštový doručovateľ na Šoltýske po vzniku samostatného Poštového úradu v Šoltýske v r. 1957 bol kokavský občan, ktorého priezvisko bolo Beracko. Žiaľ na meno si už nikto nevie spomenúť, ani prvá úradníčka Poštového úradu v Šoltýske. pani Bartošová. Pravdepodobne, že p. Beracko prišiel z kokavskej pošty zaučiť p. Bartošovú. Jeho spomienky na to, ako nosil poštu na Šoltýsku by mohli byť veľmi zaujímavé, pretože v tom čase do Šoltýsky ešte nejestvovala cestná prípojka od hlavnej cesty Kokava-Kriváň. Tá bola postavená až v r. 1966.
Pán Beracko bola v Kokave poštárska legenda býval v Hute /poznámka autora/
![]() |
| Pracovníci pošty od ľava Mária Chlebová, Elena Gaštanová, spodný rad od ľava zatiaľ p. Moncoľ a p. Priatka |




Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára