Regrúti /odvodný ročník 1942/ zo Šoltýsky

  Predkladám Vám zaujímavú fotografiu regrútov za Šoltýsky. Je to odvodový ročník 1942, predkladám ju najmä pre originalitu fotografie, ako aj preto, že pomaly mladí ľudia nebudú vedieť kto to boli regrúti. Samotná obec Šoltýska už pod Kokavu viac ako 100 rokov nepatrí, ľudia z tejto obce sa akosi prirodzene ku Kokave približovali, jednak tým , že bývali v kokavských osadách ako napríklad Močiar, Kokavka, Čertove Potôčky a pod. a do Kokavy to bolo "dole kopcom".
    Na fotografii sú v spodnom rade Ondrej Paššák (prvý zľava ), druhý zľava v uniforme je s najväčšou pravdepodobnosťou Ondrej Laššák-Krivo nar. r.1921, bývajúci po svadbe s manželkou Máriou Stierankovou na Močiari tretí zľava je zatiaľ neidentifikovaný, štvrtý zľava je František Smola, bývalý obchodník, krčmár aj kronikár na Šoltýske.
    Zadný rad tvoria  prvý zľava Jozef Laššák-Lipnický nar. r. 1922, ešte žijúci v Čerenčanoch, druhý zľava Július Briják nar. r. 1922, už nežije, zahynul v r. 1991 na traktore pred vlastným domom, tretí pravdepodobne Juraj Sihelský-Macov, štvrtý Ján Adamčiak nar. r. 1921, už nežije.

Odvodový ročník 1942 zo Šoltýsky

   Ešte niekoľko viet k odčleneniu Šoltýsky od Kokavy nad Rimavicou, vysvetlenie mi poskytol Juraj Laššák, ktorý sa podrobne zaoberal históriou obce.
    Podľa Pavla Spišiaka autora monografie o Kokave sa Šoltýska a Ďubákovo stali samostatnými obcami v roku 1871 ich odčlenením od Kokavy nad Rimavicou. Na Spišiaka  sa odvoláva aj Leon Sokolovský v štúdii z r. 2006 pre obecný úrad v Šoltýske z príležitosti odovzdávania vlajky a erbu obce.  V encyklopédii Beliana je uvedené, že sa tak stalo v r. 1873. V archíve v Lučenci som k tomu nenašiel žiaden dokument. V Gemersko-Malohontskom múzeu v R.Sobote sú pečatidla z r. 1878. Ale je tam aj pečatidlo z roku 1797 o ktorom Sokolovský uvádza, že nemusí vyjadrovať obec v zmysle administratívnom, ale ako dedinu v zmysle jej príslušnosti k vlastníctvu zemepána. Otázka teda zostáva nezodpovedaná. Treba ďalej pátrať.