Skupina moderného jazzu založená v roku 1935 Jozefom Ritterom a Gustavom Pupalom, mala sedem členov a účinkovala tri roky
Táto história je napísaná podľa zápisov autentickej hudobnej kroniky, ktorú založila rodina Pupalová z Utekáča v roku 1919.
V jednotlivých zápisoch sa uvádza viac druhov hudobnej produkcie v prírode. Zábava na kolese – koliesku – koliečku, ktoré vzniklo aj na hospodárskom dvore niektorých gazdov alebo na ihrisku a lúke. Zábavy, oslavy, ktoré organizovala RTJ /Robotnícka telovýchovná jednota/ po ukončení rôznych cvičení sa z pravidla usporiadali na kolese. Detské cvičenia a rôzne majálesy usporiadali tak isto na koliesku. Ostatné spoločenské zábavy, ktoré usporiadali rôzne korporácie – spoločenské organizácie usporiadali na koliečku. Vidíme, že to bolo aj slovami rozlíšené.
Trochu z histórie: História hudobnej folklórnej tradície v prírode siaha určite dávno do minulých storočí, i keď sa presný dátum hudobnej produkcie v prírode nedá určiť. Šľachta si vo svojich pánskych záhradách zriaďovala pri jazierkach takzvané altánky, ktoré boli po väčšine v tvare štvorca, šesťuholníka alebo kruhu. Do týchto altánkov v letných mesiacoch pozývali muzikantov, ktorí v nich koncertovali a oni sa venovali programu rôznych osláv, konzumácii rôznych jedál, nápojov a dvorením v pánskych záhradách. Neskoršie sa tieto altánky začali budovať v kúpeľných mestách a mestských parkoch, pod ktorými v letných mesiacoch v nedeľu popoludní koncertovali hudobné telesá.
Bola tu však aj iná skupina obyvateľstva, ktorá na takéto honosné akcie nemala prístup, v priemyselnejších oblastiach sa na zábavy používali miestne hostince. Príchodom obyvateľov za prácou vo vznikajúcich manufaktúrach narastal záujem o spoločenské zábavy za účasti hudobnej produkcie v miestnych lokalitách i zo strany nižších spoločenských vrstiev obyvateľstva. Pretože kultúrne domy bol pojem neznámy a mnohokrát kapacita miestneho hostinca nepostačovala, vtedajšia mládež začala organizovať spoločenské akcie vonku v prírode. Vybudovali si na kraji alebo niekde bokom od dediny alebo mesta „koliesko“, kde za dobrého počasia pod hlavičkou nejakého miestneho spolku organizovali zábavy. Pred príchodom týchto nových obyvateľov bol v kokavskom regióne bol tento pojem „kolieska“ neznámy. Práve rozvojom sklárskeho priemyslu v našom regióne – prílivom nových obyvateľov sklárov boli zároveň s týmito odborníkmi prinesené i nové spoločenské – kultúrne zvyky, ktoré v oblasti Kokavy neboli známe. Kokava bola v tej dobe viac roľnícka so svojim špecifickým folklórom samozrejme so slávnymi cigánskymi kapelami.
Sklári prichádzali z rôznych priemyselných európskych centier, z ktorých so sebou priniesli iné kultúrne prvky. Miestne obyvateľstvo nebolo na ne zvyknuté, a preto boli v mnohých prípadoch s určitou nedôverou chápané. Zriaďovanie kolies – koliesok – koliečok bolo niečo nové. Nové trendy interpretácie hudobnej produkcie. Vtedajšia väčšina domáceho osadenstva prvýkrát počula hrať na zábavách – jazz, fokstrot, valčík, walzer, tango, twist, charleston.
Hudobná kapela z roku 1941, založil ju kapelník Ferdinand Ritter /Pupalovci Július Indro/, táto skupina už bola preskúšaná Hudobnou komorou v Bratislave
Tieto hudobné novoty boli v tejto oblasti doslova nepoznané – bol to veľký skok, značný rozdiel interpretácie medzi cigánskou kapelou a kapelami, ktoré zakladali novousadlíci.
Zmenilo sa aj obsadenie nástrojov kapiel prišli nové, ako saxofón, klarinet, trubka, bicie, gitara, klavír...Tento štýl priniesol nové tance, ktoré starousadlíci prijímali s nedôverou.
Obyčajne postávali v hlúčikoch okolo stien. Spojiť tieto dva kultúrne hudobné svety v jeden celok a tým dať možnosť mládeži zo strany starousadlíkov zúčastňovať sa týchto spoločenských akciách donieslo nutnosť zriadiť tanečné školy – kurzy v jednotlivých lokalitách kokavského regiónu. Tanečné školy – kurzy zbúrali bariéru medzi poňatím nového žánru interpretácie hudby a tanca /viac/.
Zrušila sa bariéra štyroch stien. Spoločenské akcie, ktoré boli vždy uzavreté kapacitou jestvujúcich zariadení obcí na to určených. Organizovanie zábav a osláv na kolese – koliesku – koliečku sa stávalo záležitosťou všetkých vrstiev obyvateľstva bez rozdielu postavenia.
Tieto spoločenské podujatia neboli v uzavretom priestore stenami. Ich program sa šíril všetkými smermi a zasiahol i tých, ktorí sa ho priamo nezúčastňovali, zrazu mali prístup k hudbe a programu i obyvatelia z nižších vrstiev s tým, že zo vzdialeného okolia mohli pozorovať a počúvať dianie jednotlivých akcií na kolese – koliesku – koliečku.
Tieto kolieskové akcie mali veľký vplyv na formovanie a spoločenské zmýšľanie občanov z rôznych vrstiev v danom regióne. Akcie – zábavy na koliesku záviseli vždy od počasia, začínali koncom apríla až po regrútske zábavy, konané koncom septembra v roku. Treba ešte pripomenúť, že najväčšie zábavy sa konali na rôzne mená (Petra, Pavla, Jána, Anny, Eleny a Márii,...). História utekáčškych a kokavských koliesok siaha až do 19. storočia. Najväčší rozmach bol v 70. rokoch 20. storočia. Utekáči niekedy bolo až 5 koliesok, 1 koliečko bolo i na Drahovej za školou. Kokava mala tiež niekoľko koliesok: Kokava – Hámor, v Liešnici pri škole v Bohatom / viac/, neskoršie v záhrade pri kaštieli, ktorá bola premenovaná na Záhradu 1. mája.
Kapela na koliesku v Drahovej
V Utekáči najstaršie koliesko bolo v záhrade kaštieľa, ktoré na základe iniciatívy riaditeľa školy p. Jindricha Videnského v roku 1949 bolo celé vybetónované a okolie upravené parkovou úpravou. Druhé bolo pod kolkárňou po ľavej strane cestou do Kokavy v lese. Tretie bolo v Kuzmánke pri rínke – toto si zhotovila miestna hudobná skupina rodiny Pupalovcov. Výpis z kroniky: „29. VI. 1946 Candr prvý na kolese, ktoré sa dokončilo. Na tomto kolese sme spoločne pracovali. Na oslave kolesa boli prítomní aj páni z Bratislavy, na oslave prestrihol pásku pán riaditeľ sklárne Šebo a od vtedy sa tančí na tomto koliesku.“ Jedno koliesko bolo na kúpalisku a ešte jedno bolo nad Utekáčom u Tuharcov, toto ešte fungovalo a hrávalo sa na ňom v 70. rokoch 20. storočia. Hrávala na ňom hudobná skupina v zložení Jano Vojenčiak a bratia Štechovci. Okrem miestnych hudobných skupín na tieto kolesá – kolieska – koliečká usporiadatelia pozývali i cigánske kapely z Kokavy nad Rimavicou, Klenovca, Čierneho Balogu, Rovňan,... Interpreti hrávali pri petrolejových lampách a svetla ohňa pri táboráku, neboli elektrické zosilňovače, nad ránom padala rosa na hudobné nástroje. Neskoršie pri zavedení elektrickej energie boli natiahnuté prenosné káble a bolo osvetlené. Jedno svetlo bufet – šenk, jedno svetlo pri hudbe a jedna žiarovka svietila na koliesko. Usporiadatelia pri každej konanej zábave ozdobili koliesko brezičkami, na ktoré sa naviazali farebné stužky z krepového papiera. Pozbíjali sa drevené lavice a stoly alebo sa zapožičali stoličky z blízkych domácností. Atmosféra takýchto kolieskových zábav bola neopísateľná – osvetlená časť kolieska a ostatné všetko ponorené v tme lesa – parku, len tóny muziky a hlasy spevu sa predierali tmavou nocou do okolitých diaľok. Cez prestávky sa popárená mládež stratila v tme a tóny muziky ich späť doviedli na koliesko do ďalšieho tanca. Výstavbou kultúrnych stredísk – domov sa postupné organizovanie kolieskových zábav presúvali do týchto priestorov, ktoré už boli priestranné, a neovplyvňovalo tieto akcie ani počasie. Dá sa povedať, že to už bolo pod jednou strechou s kvalitnými službami, a tak sa zabudlo pomaly na kolieskové zábavy a pre dnešné generácie je to pojem doslova neznámy, neznámy je i spôsob a predstava interpretácia hudobnej produkcie bez elektrickej energie. Organizátori museli, pokiaľ bolo veľmi sucho, koliesko upravovať – kropením, lebo pri tanci sa veľmi prášilo.
Ešte jedna fotografia z vystúpenia v prírode
Tento spoločensky, kultúrny – fenomén koleso – koliesko – koliečko do nášho regiónu priniesli niekedy v 19. storočí sklári, a postupne zanikol. Symboliku kolieska najlepšie pochopil Ivan Murín, ktorý sa skupinou mladých vysokoškolákov sa v roku 1990 podujal zorganizovať a oživiť v našom regióne atmosféru kolesa – kolieska – koliečka a dať možnosť všetkým vekovým kategóriám sa stať počas troch dní účastníkmi tejto veľkolepej tradície postavenej na viacerých folklórnych, kultúrnych, spoločenských scénach, ktoré sa stali súčasťou Kokavy a jeho okolia už niekoľko desaťročí za toto ich nadšenie, ktoré sa zaočkovalo do všetkých žijúcich vekových generácií ako vnútorná hrdosť a symbolika podpory tradície kokavského folklóru, formou kolieska, ktoré si kladú za povinnosť navštíviť všetci kokavčania, rodáci a všetci sympatizanti kokavského regiónu. Na začiatku niekedy v 19. storočí to boli majstri sklári kokavského regiónu, ktorí spoločenskú zábavu formou kolieska pokladali za nutnosť danej dobe sa spoločensky a kultúrne stretávať.
Dnes už nikto nespočíta, koľko hudobných, folklórnych skupín pri rôznych príležitostiach sa zúčastnilo a reprezentovalo svoje hudobné a folklórne umenie za viac ako storočnej tradície v kokavskom regióne. Posledných viac ako 20 rokov veľkú úlohu a hlavne prácu pri organizovaní dní kolieska na Kokave má veľkú zásluhu samotná obec na čele s vedením obce, ktoré vo všetkých smeroch organizuje a je hlavným tútorom týchto osláv a svoju úlohu i napriek mnohým finančným problémom zvláda na výbornú, za čo im patrí veľká vďaka všetkým od hlavy obce až po tých zametačov ulíc, ktorí ráno ako prví nastupujú, robia všetko preto, aby ďalší deň mohol program kolieska pokračovať k plnej spokojnosti všetkých návštevníkov.
I keď sklársky priemysel v kokavskom regióne zanikol zostal po majstrov sklárov fenomén, ktorý sa pretransformoval do spoločenskej, hudobno – folklórnej scény kolieska.
Sympatizanti, prívrženci a všetci milovníci folklóru už by si nevedeli inak Kokavu predstaviť.
Na záver slova Ivana Murína, ktorý koliesko zhodnotil v kronike folklóru slovami: „Koliesko sa stalo súčasťou histórie organizovaných foriem folklóru Kokavy nad Rimavicou a výrazne ovplyvnilo pohľad kokavčanov na kultúru vo vlastnej obci, ale aj na kultúru vlastnej obce rovnako ako ovplyvnilo pohľad slovenskej verejnosti na kultúru a kultúrnosť Kokavy nad Rimavicou.“
Spracoval: Milan Pupala August 2011
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára