Kolkárne na Utekáči podľa Milana Pupalu

Kolky patrili v minulosti medzi veľmi populárne spoločenské hry, pri ktorých boli rozhodujúca zdatnosť jednotlivca. Na druhej strane to bol ideálny spôsob využívania volného času. Tento príspevok do blogu Naša Kokava spracoval Milan Pupala z Utekáča nadšenec skúmajúci životné príbehy svojich predkov.

Utekáčski sklári s veľkou obľubou hrávali kolky. História hrania kolkov siaha až do konca 19. storočia. Fotografia, ktorá sa zachovala, pochádza z roku 1924. V Utekáči sa kolky hrávali až do roku 1969 – postupným vymieraním starých sklárov táto spoločenská športová tradícia zanikla. V niektorých obdobiach boli vybudované a využívané naraz aj dve kolkárne na rôznych miestach osady. O celé zariadenie kolkárne sa staral niektorý podnikavý sklár, ktorý si potom z „banku“ ponechal určitú časť peňazí na údržbu kolkárne a druhú časť pre svoju potrebu. Na kolkárni sa hrávali: karty, šachy, čiara a podobné spoločenské hry. Pokiaľ bolo dosť návštevníkov a dobré počasie, narazil sa i súdok piva, ktorý spoločnosť kolkárne zdržal pri hrách až do večerných hodín.

Najslávnejšie obdobie histórie kolkárne a hrania kolkov vôbec bolo začiatkom štyridsiatych rokov 20. storočia. V záhrade utekáčskeho kaštieľa dal riaditeľ sklárne Bauer vybudovať novú veľkú murovanú kolkáreň. Táto bola na danú dobu jedna z najmodernejších a najväčších v okolí. Jej činnosť sa zastavila vypuknutím 2. svetovej vojny, ale najmä prechodom frontu. Po vojne bola táto kolkáreň prerobená na ubytovňu. Bývali v nej zamestnanci závodu, ktorý dochádzali za prácou do sklárne zo Šoltýsky a Lomu nad Rimavicou na týždňovky – poväčšine pešo chodníkmi cez lesy. V tom čase neboli vybudované ešte štátne cesty a neboli ani dopravné spojenia do týchto smerov. Rozvojom bytovej výstavby v rokoch 1947 – 1960, bola v roku 1956 – 1957 kolkáreň rozobratá, materiál závod predal za symbolickú cenu zamestnancom závodu, ktorí ho použili na výstavbu rodinných domov. Dnes ešte stoja z nej oporné múry za bytovkami číslo 857/61 a 856/60, na ktorých majú obyvatelia týchto bytoviek postavené drevárne. V tom čase nastal útlm kolkárskeho športu. Starú kolkáreň nahradila prírodná kolkáreň na nižnom konci Utekáča, ktorú prevádzkoval Julius Matzeuer (Matcenauer), ale len v letných mesiacoch. Organizátormi turnajov boli Pepo Grajf, Venclo Petráš, Ján Škorna, Franco Švingal. Táto kolkáreň zanikla v roku 1969 – z mladej generácie sa už nenašiel nikto, kto by túto tradíciu kolkárni v Utekáči obnovil, a bol by jej nasledovníkom.

Ešte malá poznámka na záver kolkáreň bola samozrejme aj v Kokave nad Rimavicou, ja si ju pamätám z päťdesiatych rokov, bola na vyšnom konci v rámci Gedeonovej krčmy.