„Bolo to niekedy koncom roku 1944, alebo začiatkom roku 1945, keď sa Kokavou rozniesla správa, ktorá prenikla až do Huty, že na námestí sú nemecké tanky, stáli tam nasmerované smerom na Kriváň, boli to vraj nové „panzer tigre“, podľa nás, alebo z nášho detského pohľadu boli veľké najmenej, ako polovica veže evanjelického kostola. Samozrejme, že to bol, len náš detský pohľad /mal som 7-8rokov/, veža evanjelického kostola sa len tak ľahko nedá prekonať. Vo mne však zostal dojem udalosti plnosti námestia vojskom.Toľko spomienka na kokavské námestie plné vojska".
Píšem to, ako úvod k udalosti, ktorá sa odohrala na kokavskom námestí v roku 1935. Fotografiu mi, poskytol Milan Pupala z Utekáča a videl som, že kokavské námestie bolo vtedy úplne plné vojskom a to nie hocijakým vojskom československým, boli tu najrozličnejšie druhy, ale prečítajme čo píše o tejto udalosti dobová tlač. Za „výstrižky“ ďakujem Pavlovi Halukovi, citujem ich, ako boli napísané veď tak najlepšie charakterizujú situáciu, ktorá tu nastala :
„Obyvateľstvo obce Kokava nad Rimavicou malo dňa 18. t. m. veľký deň. Keď vtedy po prvýkrát zavítalo do tejto obce vojsko manévrujúce v tomto kraji. Na poludnie zhromaždilo sa obecenstvo na námestí, kde očakávali príchod vojska. Žiaci meštianskej a ľudovej školy z Kokavy a Utekáča, hasiči v uniformách, sokolstvo, krojovaná skupina, RTJ z Utekáča, robotníctvo a množstvo obyvateľov z Kokavy a Utekáča, utvorili husté špaliere po oboch stranách Hviezdoslavovej ulice po Obecný dom. Za veľkého nadšenia divákov prichádzalo o 3. hodine československé vojsko s vojenskou kapelou v plnej výstroji s puškami na ramenách, defilujúc pred krásne ozdobenou tribúnou, na ktorej stál brigádny generál V. Šidlik so zástupcami miestnych úradov, škôl a korporácii... Kokavci dokázali, že vo vojakoch nevidia len človeka nosiaceho smrtonosnú zbraň, ale svojho najlepšieho priateľa.... Kokava dokázala znova, že národný duch v nej žije, že sa môže považovať za silnú národnú baštu v pohraničí. Vojsko sa sústredilo na námestí, kde s tribúny prehovoril k nemu a privítal ho starosta obce Richard Kafka, prevolávajúc čsl. armáde a jej najvyššiemu veliteľovi Masarykovi zdar. Slávka Struháriková a Vladimír Babnič odovzdali kytice a zarecitovali básničky. Večer do pôzdných hodín hrala vojenská hudba na ľudovej veselici konanej na školskom dvore“.
Článok bol uverejnený v Národnom týždenníku roč. VII, číslo 27, z 22.6.1935, strana 3 pod názvom „Uvítanie vojska v Kokave nad Rimavicou.“
Ďalší článok o tejto udalosti bol uverejnený v Gemer-Malohonte roč. XVII číslo 25 z 22.6.1935, strana 2-3 v rubrike Dopisy od autora J. B.: Kokava n/ Rim. (Slávnostné uvítanie čsl. vojska.)
„18.6.1935 prišlo do obce československé vojsko, ktoré konalo manévre v okolí. Na vyzdobenom námestí ho privítalo veľké množstvo obyvateľov, žiaci, hasiči, krojovaná skupina RTJ z Utekáča, robotníctvo a inteligencia. Vytvorené boli špaliere po oboch stranách Hviezdoslavovej ulice. Za veľkého nadšenia prišlo vojsko 98. hraničného práporu z Rimavskej Soboty a 4. horského pluku z Jelšavy na čele s vojenskou kapelou 4. horského pluku v plnej výzbroji s puškami na ramenách. Na ozdobenej tribúne stál brigádny generál V. Šidlik so zástupcami miestnych úradov, škôl a korporácií. Vojsko v počte 1200 mužov sa sústredilo na Masarykovom námestí, kde ho z tribúny uvítal starosta obce R. Kafka. Školské dietky Slávka Struháriková a Vladko Babnič zarecitovali básne a generálovi odovzdali kutice kvetov. Vojenská hudba hrala večer na školskom dvore, kde bola ľudová veselica“.
Len pre zaujímavosť pripomeniem, že sa tu zdôrazňuje....Kokavu možno považovať za silnú národnú baštu v pohraničí. Je to pravda, len poznámka, že o nejaké 4 roky sa Kokava stala ozaj pohraničnou obcou.
Ešte k Vladovi Babničovi stál sa z neho slovenský spisovateľ, novinár a šéfredaktor s prívlastkom „...vždy si vedel zachovať svoju tvár“.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára