 |
| Stará škola vybudovaná v roku 1912 /pri železničnej stanici/ |
Do Ľudovej školy v Kokave som začal chodiť v roku 1942. Vtedajšia budova školy mala 30 rokov. Pravdu povediac bola to relatívne nie stará budova aj keď postavená ešte za Rakúsko – Uhorskej monarchie. Pomôžem si knihou Viery Handzovej dcéry Jána Výrosteka Pamäť pamätí, podľa J. Výrosteka sa škola začala stavať v roku 1912 a už v septembri roku 1913 sa v nej začalo vyučovanie.
Ako uvádza J. Výrostek stavalo sa vysokým tempom a pravdu povediac bolo to aj z dnešného hľadiska / podľa mňa / vysoké tempo. Ak sa nemýlim bola to prvá poschodová budova v Kokave. Stavba bola vybudovaná v tom čase excentricky na kraji obce na pozemku kokavského podnikateľa K. Knopflera. Škola bola vybudovaná Uhorským štátom, najmä preto, že na škole sa malo výlučne vyučovať len maďarsky. Skutočne po otvorení školy sa od vstupu do budovy nesmelo použiť ani jedno slovenské slovo. Náročné to bolo najmä pre deti, ktorých rodičia neovládali maďarčinu, čo bolo v prevážne slovenskej obci bežné.
 |
| Majáles na novom školskom dvore okolo roku 1914 /archív P. Haluku/ |
Šesť triedna škola bola dosť dobre vybavená, mala sedem priestorných tried, štyri na prízemí a tri na poschodí, veľkú priestrannú zborovňu, kabinet, záchody pre chlapcov a pre dievčatá. Škola bola vybavená bytom pre správcu školy. Asi dvadsaťpäť metrov od hlavnej budovy boli ďalšie priestory dvojtriedna „opatrovňa“ znova s učebňami, kabinetom a dvojizbovým bytom. V časoch, keď som ja chodil do tejto školy boli v tejto budove dve miestnosti, ako vyučovacie triedy, kancelária riaditeľa školy a jeho byt. Čo bolo z dnešného hľadiska skoro neuveriteľné boli olejové podlahy. Čert vie kto to vymyslel, ale bola to móda, boli vo verejných kanceláriách, obchodoch, krčmách, ale aj v škole, vraj sa z nich neprášilo, ľahko sa zametali a z času na čas sa znova naolejovali a už boli, „ako nové“. Nikomu nevadilo, že sme si najmä v lete nosili olej na nohách domov.
 | ||||
| Druhá a trieda z roku 1931-1932 /archív P. Haluku/ |
Štátna ľud. škola I.trieda 1936-1937 /archív P. Haluku/
 |
| Na školskom dvore cez prestávku /E. Gaštanová/-1945 |
 |
Trieda Viery Zajacovej, správca školy Dezider Kovačovič/ archív P. Haluku/ |
Niekoľko slov o učiteľoch, niektorých som už spomenul, / viac pozri tu / niektorých ešte spomeniem v každom prípade to boli autority a v niektorých prípadoch aj legendy, napríklad Ján Výrostek učil v Kokave od roku 1906 a ešte stihol učiť aj mňa v roku 1946.Niektorých budem predstavovať na fotografiách, ktoré tu chcem zverejňovať podľa toho, ako sa mi ich podarí zabezpečiť.
Fotografia žiakov Strednej školy v školskom roku 1949 – 1950.
Spodný rad od ľava: Walter Reiff, Ján Spodniak, Ondrej Sakáloš, Ján Bobro, riaditeľ školy Štefan Bobro, triedny učiteľ Rudolf Sedmík, Pavel Bobro, Dodo Šajgál, Daniel Roman, Ján Ružička.
Druhý rad od ľava: Vladimír Kollár,Richard Kafka Ján Cavar, neidentifikovaný, Ján Cavar, neidentifikovaný, Ondrej Zapaľač, Ján Vrábel, Ján Kókai, Ondrej Ostrihoň, Stanislav Kubinec, Ondrej Trnavský.
Tretí rad od ľava:Tibor Červenič, Ivan Šulek, Ivan Repčok, Ján Slaniniak, Rankl, Ondrej Bienik, Miroslav Greksák.
Dievčenská I.trieda z rokov 1949-1950 /archív P. Haluku/
Štvrtáci v roku 1953-1954 -archív pani učiteľky Kolesárovej-Zemkovej
Štvrtáci v školskom roku 1953 – 1954.
Spodný rad sediaci žiaci od ľava: Veleslav Bienik, Emil Miklian, Ján Funtiar, Štefan Bienik, Ondrej Paššák, František Pauchlík.
Druhý rad kľačiaci žiaci od ľava: Milan Bienik, Ján Šuniar, František Krajč, Jozef Jaško, Viliam Pauchlík.
Tretí rad stojaci žiaci od ľava: Daniel Komenda, Rado Matajs, Karol Banga, Pavel Slaniniak, Dušan Šimovič, neidentifikovaný, Ján Adamovič, Ivan Mondek, Cyprián Gajdoš, Juraj Bienik, Ján Vician, Ondrej Rešutík.
Štvrtý rad stojaci učitelia od ľava p.Oľga Zemková, triedna učiteľka, p. Dezider Kovačovič, riaditeľ školy, P.Julka Beracková , učiteľka a p. Zajacová, vychovávateľka
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára