„..dokončená sklárska symfónia zo Zlatna“

„..dokončená sklárska symfónia zo Zlatna“

Koncom roku 1998 som sa rozhodol pozrieť si ručnú sklársku výrobu formou osobnej exkurzie priamo na mieste, v tom čase naplno pracujúcej sklárni v Zlatne pri Lučenci. Netušil som, že o krátky čas tu bude výroba úžitkového skla zastavená. Amatérsky som si nafotil niekoľko fotografických záberov z tohto prostredia, na pracovisku vládla absolútna pohoda, sklárski majstri a ich pomocníci vykonávali jednotlivé úkony s profesionálnou zručnosťou, jednoducho táto práca bola pre nich koníček. Nikto akoby netušil o niekoľko mesiacov sa skončí slávna história.
Skláreň v Zlatne založil Ján J. Zahn v roku 1836 prenesením sklárne z Vlkova, neďaleko Kokavy nad Rimavicou. Nová skláreň začínala vyrábať najskôr jednoduchšie tabuľové sklo, ale postupne prešla veľmi zložitým sortimentom a čo je veľmi dôležité bola orientovaná na umelecké stvárňovanie skla. A tak v jej sortimente môžeme nájsť prepychové sklo, sklo zrkadlové, destilačné, úžitkové, duté biele farebné, fľaše, fľaštičky na lieky, osvetľovacie telesá, brúsené kryštálové sklo, maľované, gravírované, nejdem ďalej vypočítavať a nebudem vypočítavať ani krajiny, v ktorých sklo zo Zlatna používali. A úspechy ? Úspechy sa dostavili už v 19. storočí hlavne na svetových priemyselných výstavách napríklad v Budapešti, Londýne, Paríži. V 20. storočí preslávila skláreň populárna Zlatá Zuzana majstra Staníka. Dnes je už kapitola výroby uzatvorená. Predkladám Vám spomínané amatérske fotografie s popisom teda odbornými – slangovými výrazmi ktoré používali sklári.
- Na prvej fotografii naberač – forajter naberá sklovinu z pece tak ,že ponorí nábel /rozšírený koniec píšťaly/ do roztaveného skla. Musíme si povedať čo je to píšťala je to dutá kovová tyč slúžiaca na vyfukovanie skloviny. Sklári ju volali aj fajfl, na mieste fúkania je náustok, alebo cajclík, aj cajdl, musel byť z mosadznej zliatiny, keď bol v minulosti železný sklárom od neho černeli zuby, na píšťale je drevená ochranná rúčka, ktorú sklári volali štill. Píšťala sa pred použitím musela predohriať na pacholku, teda na stojane pri peci. Naberač odovzdal píšťalu so sklovinou majstrovi a tento ju upravuje na vulgaholci ,alebo aj burgulzi na ďalšie spracovanie. Vulgaholz bola drevená varecha, vyrábala sa z dreva divokej hrušky /plánky/.
- Na tejto druhej fotografii veľmi dobre vidieť majstra, ako už má sklovinu vo forme a vyfukuje tvar výrobku, napríklad kalicha, druhý sklár má už píšťalu na folajze, tiež folajzni teda rázsoške k tomu určenej točením alebo auftrajbovaním v už spomínanej drevenej vareche ďalej formuje sklovinu. Sám sedí na pangli, teda drevenej lavici k tomu určenej.
- Tretia fotografia ukazuje hlavne sústredenosť s akou majstri spracovávajú sklo.
- Na štvrtej fotografii majster vytvára stopku – štilek kalíška pelikánom, teda špeciálnymi k tomu určenými kliešťami. Stopku vytvára heftuje z cestovitej skloviny, ktorú mu podáva pomocník. Dno kalíška tvaruje inými kliešťami pučarom. Stojaci majster si pripravuje sklovinu na vyfúknutie.
- Piata fotografia veľmi dobre ukazuje píšťalu vo folajzni a aufrajbovanie pri vytváraní dna kalíška. Pracovník sedí na pangli.
- Posledná šiesta fotografia ukazuje fúkača pri vyfukovaní kalíška do formy, pravú nohu má na šlapáku, ktorým je ovládaný uzatvárací mechanizmus formy.
Už len pre zaujímavosť spomeniem niektoré ďalšie slangové výrazy šmelcír /tavič/, švengovať / tvarovať sklo na píšťale kývavým pohybom/, pulír /leštič skla/, pluca /5-6 litrová nádoba, v ktorej nosili sklárom vodu na pitie/, pluciarik /malá 2 dcl fľaštička, v ktorej nosili sklárom rum /, kuskelt /výplata/, slangové výrazy mali veľmi široké použitie.
A nakoniec smutný záver výroba v zlatniarskej sklárni bola zastavená v roku 1999, v roku 2000 vznikol zo sklárne sklársky skanzen a v roku 2003 zanikol aj tento. Za tri roky ho navštívilo 6000 návštevníkov. Ja to nepovažujem za zlý výsledok