Nové námestie v Kokave

Námestie v Kokave bolo od veľkého požiaru v roku 1911, ale určite aj pred ním predovšetkým plochou pre najrôznejšie oslavy a protestné zhromaždenia. Voľná upravená plocha bez dlažby so zavalcovaným štrkom a na tejto ploche sa vystriedali prvomájové manifestácie, jarmoky a oslavy všetkého druhu, ja si pamätám najmä na pravidelné oslavy výročia Československej republiky, ale vystupoval tu v Slovenskom národnom povstaní /na prvú septembrovú nedeľu 1944 / aj Husák a Clementis a na námestí museli pod nemeckými zbraňami nastúpiť všetci muži od 16 do 60 rokov, aby z nich vybrali partizánov. Bolo to 3. januára 1945. Na okolitých vrchoch boli rozostavené ozbrojené stráže, aby z obce nikto neunikol. Trocha sa vrátim k tým prvomájovým oslavám, tie stretnutia ľudí boli ozaj jedinečné, účastníci z Kokavy sa rozdelili na dve časti jedna išla čakať k Širokému buku účastníkov – sklárov z Utekáča, druhá účastníkov – sklárov zo Zlatna ku Krížu. Spolu potom prišli do Kokavy kde sa na námestí konali oficiálne oslavy. Ani sa veriť nechce, že takéto jedinečné stretávanie ľudí mohlo zaniknúť, ale nakoniec zanikli aj sklári.
Námestie však plnilo aj oddychové funkcie, okolo námestia vysadené gaštany s lavičkami pôsobili priamo blahodárne. V roku 1937 sa obecné zastupiteľstvo rozhodlo vydláždiť ulicu Hviezdoslavovu a od staničného úradu až po hostinec Jána Jandala. Ten hostinec bol pekne ďaleko až na vyšnom konci. Obec prispela svojim finančným príspevkom k dláždeniu čadičovými kockami pravdepodobne z lomu Mačacia v Šomoške. Zdôvodnenie tejto akcie podľa zápisu z obecného zastupiteľstva bolo nadčasové napríklad zníženie prašnosti, zvýšenie zamestnanosti, argumentovalo sa že vybudovanie novej cesty na Kriváň spôsobí zvýšenie dopravnej frekvencie, odstránenie blata a podľa zdôvodnenia obecné zastupiteľstvo predpokladalo aj rozvoj turistiky v budúcnosti. Ani sa veriť nechce, že už v tom čase sa tu budovali chodníky pre peších chodcov tzv. járdy /asi z maďarčiny/. Naša obec znova predbehla okolité dediny a dovolím so napísať, že aj niektoré mestečká.
Vráťme sa však k námestiu, spomínané lavičky boli v lete permanentne obsadené najmä mládežou. Ja som ale chcel písať o novom námestí, takom ako nám jeho obraz zachovala pohľadnica z prelomu päťdesiatych a šesťdesiatych rokov minulého storočia. Vtedy už Miestny národný výbor sa rozhodol zlepšiť vzhľad námestia a vybudovať na ňom fontánu. Bolo to koncom päťdesiatych rokov. Starostom obce bol vtedy Gustáv Štuller a keďže jeho povolanie bolo sklár predpokladám, že sa zasadil aby tam bol použitý sklársky motív. Viem, že on osobne sa na Utekáči zúčastnil výroby sklenených kvetných lístkov kvetu, ktorý tvoril fontánu. Sklenené lístky boli zelenej farby. Do betonového základu v tvare hríba, v ktorom boli pri betonáži vynechané otvory, osadzoval listy murár Ján Adamčák z Chorepy. V prípade poškodenia sa dali listy jednoducho nahradiť. Zásoba náhradných listov bola na MNV  /Miestnom národnom výbore/ v suteréne.
Samozrejme postupne dochádzalo miestnymi nespratníkmi k poškodzovaniu krehkej sklenenej dekorácie až bola nahradená novou parkovou úpravou.

V zime bola fontána ešte krajšia